Pred dlhou cestou sa často kontroluje hlavne palivo, navigácia a diaľničná známka. Auto však vie zastaviť aj úplne obyčajná vec, ktorú si vodič pri jazde po meste nevšimne. Prázdna rezerva, mäkká pneumatika, slabý kontakt na batérii alebo ostrekovače, ktoré netrafia čelné sklo, sa ukážu až vtedy, keď už si ďaleko od domu.
Na základnú kontrolu pred dlhšou jazdou upozornil mechanik z dielne Royalty Auto Service. Nejde o žiaden veľký servis ani o výmenu dielov naslepo. Ide o miesta, kde sa dá ešte doma zachytiť problém, ktorý by sa na ceste zbytočne predražil alebo skomplikoval.
Stierače a ostrekovače pred dlhou cestou rozhodujú o výhľade
Stierač nie je len guma na skle. Pri vyššej rýchlosti musí zotrieť vodu, prach, hmyz aj mastný film z vozovky. Ak je gumička tvrdá, popraskaná alebo necháva pásy, vodič síce cez čelné sklo stále niečo vidí, ale nie čisto. Problém sa zhorší v daždi, pri predchádzaní kamióna alebo v noci, keď sa svetlá protiidúcich áut rozbijú na šmuhy.
Ostrekovače treba skontrolovať rovnako ako samotné stierače. Nestačí, že čerpadlo zabzučí. Trysky musia striekať na plochu, ktorú stierače reálne čistia. Ak striekajú príliš nízko, voda skončí na spodku skla. Ak sú zanesené, stierače rozotierajú špinu nasucho a guma sa zbytočne ničí.
Rýchly tip: Ak ti dýzy ostrekovačov striekajú nízko alebo nakrivo, často nemusíš ísť do servisu. Tenkú ihlu opatrne vlož do otvoru trysky a jemným pohybom uprav smer prúdu. Netlač silou, plastová tryska sa dá poškodiť.
Tlak v pneumatikách a rezerva sa kontrolujú podľa štítku auta
Pneumatika nesie hmotnosť auta na malej kontaktnej ploche. Ak je podhustená, jej bočnica sa pri otáčaní viac prehýba. Guma sa zahrieva, rastie valivý odpor a pneumatika sa opotrebúva po krajoch. Pri diaľničnej rýchlosti už nejde len o spotrebu. Teplo v konštrukcii pneumatiky urýchľuje jej únavu.
Správny tlak nehľadaj na bočnici pneumatiky. Tam je uvedený maximálny tlak plášťa, nie hodnota pre tvoje auto. Rozhodujúci je štítok vo dverách alebo pri viečku nádrže. Bežné pneumatiky sa často pohybujú približne okolo 2,2 až 2,5 baru, no konkrétna hodnota závisí od auta, rozmeru kolies a zaťaženia.
Pozor na kufor: Ak ideš na dovolenku s plným autom, rodinou a ťažkou batožinou, pozri si na štítku hodnotu pre plne naložené vozidlo. Býva vyššia než tlak, s ktorým jazdíš bežne sám po meste.
Mechanik pripomína aj rezervu. Tá býva roky pod podlahou kufra a nikto sa jej nedotkne, kým nepríde defekt. Dojazdová rezerva, teda úzke núdzové koleso, potrebuje často až okolo 4,2 baru. Ak ju nafúkaš ako bežnú pneumatiku na 2,3 baru, fyzicky ju síce máš, ale pri defekte bude v podstate nepoužiteľná.
Kvapaliny pod kapotou netreba dolievať naslepo až po vrch
Brzdová kvapalina sa nekontroluje preto, aby si ju automaticky dolial po vrch. Kontroluje sa preto, že brzdový systém pracuje hydraulicky. Tlak z pedála sa cez kvapalinu prenáša až na piesty v brzdových strmeňoch. Ak je hladina príliš nízko, systém stráca rezervu a pri ďalšom poklese môže začať nasávať vzduch.
Vzduch je v brzdách problém preto, že sa na rozdiel od kvapaliny stláča. Namiesto toho, aby tlak z pedála tlačil na brzdové piesty, časť pohybu pedála sa stratí v stláčaní bublín. Výsledkom je mäkký pedál, dlhšia reakcia bŕzd a slabší brzdný účinok.
Hladina má byť medzi značkami MIN a MAX. Ak je v tomto rozsahu, netreba ju dolievať po hrdlo. Mierny pokles môže súvisieť aj s opotrebovaním brzdových doštičiek. Ako sa doštičky stenčujú, piesty v strmeňoch sa vysúvajú viac von a časť kvapaliny ostáva v pracovnom priestore strmeňov. Ak však hladina klesne rýchlo alebo je pod značkou MIN, netreba to riešiť len dolievaním. Treba hľadať únik.
Preplnenie nádržky tiež nie je správne. Pri neskoršej výmene doštičiek sa piesty zatláčajú späť do strmeňov a kvapalina sa vracia do nádržky. Ak je jej tam zbytočne veľa, môže vytiecť. Brzdová kvapalina navyše poškodzuje lak, takže nejde len o neporiadok pod kapotou.
Pri chladiacej kvapaline sa kontroluje hlavne to, či má motor z čoho odvádzať teplo. Chladiaca kvapalina obieha cez blok motora, hlavu valcov, chladič a kúrenie. Odoberá teplo z kovových dielov a odovzdáva ho cez chladič do vzduchu. Ak jej je málo, v systéme vznikajú vzduchové miesta, kde kvapalina necirkuluje tak, ako má.
Vzduchová bublina v chladiacom systéme neodvádza teplo ako kvapalina. Kov sa v tom mieste prehrieva, teplota začne kolísať a motor môže ísť do rizikového režimu aj vtedy, keď ručička ešte chvíľu neukazuje nič dramatické. Nízka hladina chladiacej kvapaliny preto nie je drobnosť. Znamená buď únik, alebo problém, ktorý treba nájsť.
Horúci chladiaci systém sa neotvára. Je pod tlakom a po uvoľnení viečka môže vystreknúť horúca kvapalina alebo para. Hladina sa kontroluje na expanznej nádobke, keď je motor studený alebo aspoň bezpečne vychladnutý. Ak musíš kvapalinu dolievať opakovane, systém niekde netesní. Môže ísť o hadicu, chladič, vodnú pumpu, viečko nádržky alebo v horšom prípade o problém v tesnení pod hlavou.
Motorový olej sa kontroluje mierkou preto, že kontrolka tlaku oleja nie je včasné upozornenie na nízku hladinu. Ak sa rozsvieti, mazanie už v tej chvíli nemusí fungovať správne. Pri nízkej hladine sa olej vo vani pri brzdení, zatáčaní alebo jazde do kopca prelieva a sací kôš môže na okamih nasať vzduch.
Takýto okamih motor neodpustí vždy hneď, ale ložiská a turbo dostanú krátky výpadok mazania. Opakovaním sa povrch kovu poškodzuje, vzniká vyššie trenie a olej sa rýchlejšie prehrieva. Preto sa hladina oleja nerieši až vtedy, keď sa rozsvieti kontrolka. Kontrolka tlaku oleja už často znamená, že mazanie zlyhalo, nie že je čas pokojne doliať liter oleja.
Olej nemá byť ani nad maximom. Pri preplnení ho môže kľukový hriadeľ šľahať ako metlička. Olej sa napení, horšie sa čerpá a do odvetrania kľukovej skrine sa dostane viac olejovej hmly. Tá potom končí v saní, spaľovaní a pri niektorých motoroch aj vo výfukovom systéme.
Správny postup je jednoduchý. Auto musí stáť na rovine a motor má byť chvíľu vypnutý. Po vypnutí počkaj aspoň 5 až 10 minút, aby olej stiekol späť do vane. Ak ho meriaš hneď po jazde, časť oleja je ešte rozliata po motore a na mierke môžeš vidieť falošne nízku hladinu.
Pri moderných autách s automatickou prevodovkou vodič často mierku prevodového oleja nenájde. To nie je chyba ani snaha výrobcu niečo skryť pred vodičom. Automatická prevodovka je citlivá na presnú hladinu, teplotu oleja a postup merania. Olej v nej nemaže len ozubenia, ale zároveň prenáša tlak v hydraulickom systéme a ovláda spojkové lamely.
Ak je oleja málo, tlak môže kolísať a prevodovka začne radiť tvrdo, prešmykovať alebo prehrievať lamely. Ak je ho príliš veľa, môže sa napeniť a výsledok je podobný. Preto sa hladina pri mnohých automatoch kontroluje až pri presnej teplote cez kontrolný otvor podľa servisného postupu. To už nie je domáca kontrola pred dovolenkou, ale servisný úkon.
Batéria, svetlá a svorky vedia rozhodnúť o tom, či vôbec odídeš
Svetlá sa najlepšie kontrolujú s druhou osobou. Treba pozrieť stretávacie svetlá, zadné svetlá, smerovky aj osvetlenie evidenčného čísla. Vodič často netuší, že mu nesvieti zadná žiarovka alebo smerovka, lebo z kabíny to jednoducho nevidí.
Batéria nemusí zlyhať len tým, že je stará. Problém vie spraviť aj uvoľnená alebo zoxidovaná svorka. Štartér pri štarte berie vysoký prúd. Ak je kontakt slabý, vznikne odpor, napätie padne a štartér sa roztočí pomaly alebo len cvakne.
Svorky majú sedieť pevne. Nemajú sa hýbať rukou a okolo pólov nemá byť biely alebo zelenkastý povlak. Korózia na póloch zhoršuje prechod prúdu. Auto potom môže štartovať raz normálne a inokedy úplne zlyhať, hoci samotná batéria ešte nemusí byť na konci.
Najlepší čas na kontrolu je aspoň niekoľko dni pred odjazdom. Nie ráno, keď už máš naložené kufre a riešiš čas. Ak zistíš prázdnu rezervu, slabé ostrekovače, chýbajúcu kvapalinu alebo zoxidované svorky batérie, máš ešte čas ísť na benzínku, kúpiť kvapalinu do ostrekovačov alebo dať batériové kontakty vyčistiť.
