Pri prezúvaní sa väčšinou rieši pneumatika, disk a nanajvýš hrúbka brzdových doštičiek. Po zložení kolesa máš pritom pred sebou brzdy, časť zavesenia aj poloos. Teda diely, ku ktorým sa inak dostaneš až na zdviháku.
Na tieto miesta upozornil mechanik z TRQ Auto Parts. Nestačí však hľadať iba hrdzu a prasknutú gumu. Kotúč treba zmerať, náboj pootočiť rukou a na čapoch či silentblokoch skontrolovať vôľu. Niektoré poškodenia totiž vyzerajú nevinne, no počas jazdy už menia polohu kolesa alebo vytvárajú odpor.
Brzdový kotúč a strmeň treba skontrolovať meraním, nie iba pohľadom
Jemná oranžová hrdza na kotúči po daždi nie je porucha. Prvé zabrzdenia ju zotrú. Horšie sú hlboké ryhy, modré miesta po prehriatí, praskliny alebo vnútorná plocha kotúča, z ktorej sa už odlupujú vrstvy korózie.
Rozhoduje aj hrúbka. Minimálnu hodnotu nájdeš vyrazenú na kotúči ako údaj „MIN TH“ alebo v servisných dátach auta. Meria sa mikrometrom na viacerých miestach. Hrana na okraji kotúča napovie, že sa materiál opotrebúva, ale presnú hrúbku z nej nezistíš.
Kotúč môže mať aj nerovnomernú hrúbku, označovanú ako DTV, alebo bočnú hádzavosť. Pri každej otáčke potom jemne odtláča doštičky od seba. Pri brzdení to cítiš ako pulzovanie pedála alebo trasenie volantu.
Doštičky sa musia opotrebúvať približne rovnako. Ak je vnútorná oveľa tenšia, často viazne piestik alebo vodiace čapy strmeňa. Tie sa musia pohybovať bez zadrhávania a mazať prípravkom určeným na brzdové mechanizmy. Bežný univerzálny tuk môže poškodiť gumu alebo pri vysokej teplote stvrdnúť.
Zaseknutý strmeň drží doštičku na kotúči aj po pustení brzdy. Koleso sa prehrieva, auto môže pri brzdení uhnúť do strany a nová súprava doštičiek sa zoderie skôr, než sa odstráni skutočná príčina.
Brzdová hadica, kvapalina a ložisko menia pocit z pedála aj chod kolesa
Brzdová hadica sa ohýba pri pohybe nápravy aj pri otáčaní volantu. Rokmi tvrdne, na povrchu praská a pri poškodenej vnútornej výstuži sa môže pod tlakom vydúvať.
Brzdový pedál potom začne pôsobiť gumovo a brzda nezaberie tak priamo ako predtým. Časť tlaku sa totiž spotrebuje na roztiahnutie hadice namiesto posunutia piestika v strmeni.
Podobne sa môžu správať brzdy so starou kvapalinou. Brzdová kvapalina postupne nasáva vlhkosť a tým klesá jej teplota varu. Keď brzdy poriadne zahreješ, voda v kvapaline začne vytvárať paru. Pri stlačení pedála potom časť pohybu neposúva piestiky v strmeňoch, ale stláča vzniknuté bubliny. Pedál sa môže prepadnúť výrazne hlbšie a brzdný účinok prudko klesne. Bežný interval výmeny je približne dva roky, presný údaj však určuje výrobca auta.
Pred zložením kolesa možno preveriť vôľu náboja kývaním kolesa hore a dole. Po demontáži sa dá náboj pootočiť rukou. Škrabanie, drhnutie alebo nerovnomerný chod môžu upozorniť na poškodené ložisko. Za jazdy sa ozýva najmä hučaním, ktoré silnie s rýchlosťou a často sa mení v zákrute.
Tlmič, pružina a čapy podvozka nemusia byť pokazené len preto, že sú hrdzavé
Pružina síce nesie hmotnosť auta, no bez funkčného tlmiča by sa koleso po každej nerovnosti opakovane rozkývalo. Tlmič musí tento pohyb zastaviť a udržať pneumatiku čo najdlhšie pritlačenú k vozovke.
Povrchová hrdza na jeho plášti ešte neznamená, že nefunguje. Viac napovie mastná stopa po unikajúcom oleji, poškodená piestnica, vôľa v uložení alebo opakované rozhúpanie auta po zatlačení na karosériu. Na pneumatike sa slabý tlmič môže prejaviť miskovitým opotrebením, keď sa po obvode striedajú viac a menej zodraté miesta.
Pružina najčastejšie praskne na spodnom závite schovanom v miske. Auto môže na jednej strane mierne klesnúť a na nerovnostiach sa ozýva kovové klepnutie.
Skontrolovať treba aj manžety čapov riadenia a tyčiek stabilizátora. Keď sa guma roztrhne, mazivo sa dostane von a dovnútra natečie voda s prachom. Čap sa začne vydierať, vznikne vôľa a koleso už nedrží presnú geometriu.
Prasknutá manžeta poloosi ešte nemusí znamenať zničený kĺb
Manžeta poloosi drží mazivo v homokinetickom kĺbe. Keď praskne, rotujúca poloos ho rozhádže na podbeh, rameno a vnútornú stranu disku. Presne tam sa zvyčajne objavia prvé stopy.
Bez maziva sa do kĺbu dostane voda a jemný prach. Medzi kalenými dráhami a guľôčkami vznikne zmes, ktorá pracovné plochy postupne vydiera. Najprv nič nepočuješ. Neskôr sa objaví pukanie pri plnom vytočení kolies alebo vibrácie pri zrýchľovaní.
Kým je kĺb tichý a bez vôle, môže stačiť nová manžeta, vyčistenie a čerstvé mazivo. Keď už puká, nová guma vydraté kovové plochy neopraví. Vtedy sa mení kĺb alebo celá poloos.
Ak je už koleso dole, oplatí sa pootočiť náboj, pozrieť vnútornú stranu kotúča a skontrolovať manžety aj vôle. Prasknutá guma alebo zadrhávajúci čap ešte nemusia byť drahou opravou. Drahé to začne byť vtedy, keď sa s nimi jazdí ďalej.
