Rok 2035 mal byť pre nové benzínové a naftové autá v Európe definitívnou čiarou. Z predajní mala zmiznúť aj väčšina hybridov. Po tlaku automobiliek a viacerých členských štátov však Európska komisia ustúpila a pripravila miernejšie pravidlá.
Pôvodný plán sa samozrejme neruší zo dňa na deň. Zmiernenú verziu musia najskôr schváliť členské štáty spolu s Európskym parlamentom a počas rokovaní sa môže text ďalej meniť.
Z úplného konca zostal 90-percentný cieľ
Hoci sa bežne hovorí o zákaze spaľovacích áut, EÚ automobilkám priamo neurčuje, aký motor môžu vložiť pod kapotu. Sleduje priemerné emisie všetkých nových vozidiel, ktoré daný výrobca predá.
Nariadenie schválené v roku 2023 počítalo s tým, že od roku 2035 klesnú emisie nových osobných áut a dodávok o 100 % v porovnaní s rokom 2021. Keďže sa hodnotia emisie na výfuku, podmienku by bez problémov splnili prakticky iba batériové elektromobily a vodíkové autá.
Komisia mala pravidlá preskúmať počas roka 2026. Vlády viacerých krajín a automobilky však nechceli čakať, preto Brusel revíziu urýchlil a nový návrh predstavil už 16. decembra 2025.
Najväčšia zmena sa skrýva v jedinom čísle. Namiesto 100-percentného zníženia emisií navrhla Komisia cieľ na úrovni 90 %. Zvyšok by automobilky mohli vykryť kreditmi za nízkouhlíkovú oceľ vyrobenú v EÚ a za udržateľné palivá, napríklad syntetické e-palivá či niektoré biopalivá.
Po roku 2035 by tak v ponuke mohli zostať plug-in hybridy, mild-hybridy, autá s predlžovačom dojazdu aj klasické spaľovacie modely. Výrobcovia ich však nebudú môcť predávať bez obmedzenia. Každé auto s vyššími emisiami zhorší priemer značky a bude ho treba vyvážiť väčším počtom elektromobilov alebo kreditmi.
Komisia chce podporiť aj malé elektromobily vyrábané priamo v Európskej únii. Do konca roka 2034 by sa každý takýto model započítal ako 1,3 vozidla, takže automobilke pomôže splniť cieľ viac než bežný elektromobil.
Komisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas pre Euronews otvorene priznal, že po roku 2035 majú dostať priestor aj iné technológie než čisté elektromobily.
Nemecko spustilo tlak, pridalo sa aj Slovensko
Najhlasnejšie volanie po zmene prichádzalo z Nemecka. Kancelár Friedrich Merz žiadal technologicky otvorenejšie pravidlá a nechcel, aby Brusel stavil všetko na jedinú kartu. Do emisných cieľov chcel zapojiť hybridy, ekologickejšiu oceľ, e-palivá aj pokročilé biopalivá.
Komisár Tzitzikostas neskôr povedal, že Brusel prijal Merzov list „veľmi pozitívne“. Už vtedy naznačil, že revízia bude počítať aj so syntetickými palivami, na čo upozornil Clean Energy Wire.
V Bruseli sa následne vytvorili dva tábory. Nemecký tlak podporili Bulharsko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko aj Slovensko. Francúzsko a Španielsko sa naopak držali pôvodného cieľa, no zároveň žiadali väčšiu podporu európskej výroby áut, batérií a ďalších komponentov.
Automobilky argumentovali drahou výrobou, závislosťou od ázijských batérií, pomalým budovaním nabíjačiek aj slabším záujmom zákazníkov. Keď žiadali skoršiu revíziu, elektromobily tvorili približne 15 % predaja nových áut v Európe.
Europoslanci chcú ešte širšie výnimky
Návrh Komisie musí schváliť Európsky parlament aj Rada EÚ. V Parlamente ho dostal na starosť taliansky europoslanec Massimiliano Salini z Európskej ľudovej strany, ktorý navrhol ďalšie úľavy.
Jeho správa počíta s novou kategóriou áut jazdiacich výlučne na schválené alternatívne palivá. Z výfuku by síce vypúšťali CO2, no pri plnení európskych cieľov by sa mohli posudzovať podobne ako bezemisné vozidlá, pokiaľ by palivo dosiahlo uhlíkovo neutrálnu bilanciu.
Salini chce zároveň zvýšiť podiel biopalív a e-palív v emisnom cieli z 3 % na 10 %. Ďalších najviac 7 % by mohli pokryť kredity za nízkouhlíkovú oceľ. Pri dodávkach navrhuje zníženie cieľa pre rok 2035 zo 100 % na 80 %, píše Argus Media.
Časť europoslancov už otvorene hovorí o zrušení pôvodného zákazu. Peter Liese z EPP vyhlásil, že musí padnúť, kým Alexandr Vondra z ECR žiada väčšiu technologickú neutralitu. Zelení varujú, že ďalšie výnimky znížia tlak na lacnejšie elektromobily, batérie a nabíjaciu infraštruktúru.
Automobilky hovoria o realite, ekológovia o ústupe
Európske združenie výrobcov automobilov ACEA Saliniho návrh privítalo. V stanovisku z 12. mája 2026 ho označilo za krok k realistickejším pravidlám, ktoré lepšie zohľadňujú drahú výrobu, nerovnomerne rozvinutú sieť nabíjačiek aj váhavosť zákazníkov.
Organizácia Transport & Environment vidí rovnakú zmenu presne opačne. Podľa jej analýzy by zníženie cieľa zo 100 % na 90 % mohlo stlačiť podiel elektromobilov v roku 2035 približne o 15 percentuálnych bodov. V závislosti od toho, aké pohony automobilky uprednostnia, by mohli elektrické autá tvoriť 50 až 95 % trhu.
Čo sa po roku 2035 zmení pre vodičov
Majitelia dnešných benzínových a naftových áut sa nemusia obávať zákazu používania. Pravidlá sa týkajú iba nových vozidiel. Jazdené spaľovacie autá sa budú môcť kupovať a predávať aj po roku 2035.
V autosalónoch však bude ponuka iná než dnes. Deväťdesiatpercentný cieľ zostáva veľmi prísny, takže väčšinu predaja budú musieť tvoriť elektromobily alebo iné vozidlá s nulovými emisiami na výfuku. Spaľovacie modely zrejme prežijú, no značky si budú musieť strážiť ich počet.
Pre motoristov to automaticky neznamená lacnejšie autá. Spaľovacie modely vyrábané v menších počtoch, špeciálne hybridy či vozidlá odkázané na drahšie alternatívne palivá môžu zostať skôr okrajovou a drahšou časťou trhu.
Komisia už od bezvýnimočného konca spaľovacích motorov ustúpila. V Bruseli sa teraz nebojuje o to, či dostanú výnimku, ale o to, aká veľká bude.
