Reflexné prvky majú chodca v tme zviditeľniť. V teste ADAC však nastala presne opačná situácia. Niektoré autá si s človekom v reflexnom oblečení poradili horšie než s tým istým chodcom v tmavých šatách.
Obsah článku · 4 časti
Nemecký autoklub to skúšal na šiestich moderných autách. Mercedes-Benz CLA, Tesla Model Y, BYD Seal, Hyundai Tucson, Dacia Duster aj Opel Astra dostali do cesty chodca, na ktorého malo automatické núdzové brzdenie včas zareagovať.
Pri dieťati v tmavom oblečení všetkých šesť áut zastavilo. Keď ho však obliekli do reflexného odevu a pridali školskú tašku s reflexnými plochami, väčšina systémov už nezareagovala správne.
Najprv zabrzdili všetky. Problém prišiel až s reflexnými prvkami
ADAC pri každom aute najskôr našiel rýchlosť, pri ktorej ešte systém dokázal pred chodcom spoľahlivo zastaviť. Práve pri nej potom skúšal, čo sa stane po zmene oblečenia.
Rýchlosť preto nebola pri všetkých šiestich modeloch rovnaká. ADAC sledoval, ako sa zmení reakcia toho istého auta na toho istého chodca po výmene oblečenia.
Dieťa v tmavom odeve zvládli všetky autá bez problému a včas zabrzdili. Po pridaní reflexných plôch na oblečenie a školskú tašku sa výsledky výrazne zhoršili. Väčšina systémov už dieťa nerozpoznala včas, prípadne nezareagovala vôbec.
Vesta prešla. Pracovný odev už nie
Pri bežnej reflexnej veste všetkých šesť áut zabrzdilo. Problém sa ukázal až pri normovanom pracovnom odeve, aký používajú napríklad pracovníci pri cestách.
Ten má reflexné pásy aj na nohaviciach, teda oveľa nižšie než klasická vesta. A práve tu väčšina systémov zlyhala. Človeka buď nerozpoznali, alebo začali brzdiť príliš neskoro.
Podobne dopadol aj test s dieťaťom v reflexnom oblečení a so školskou taškou. Mercedes-Benz CLA bol jediným autom zo šestice, ktoré dokázalo reflexne oblečené dieťa vybiehajúce spoza zaparkovaného auta rozpoznať a zabrániť zrážke.
Podozrenie padá na reflexné pásy nízko na tele
ADAC si všimol, že problémy sa objavovali najmä pri reflexných pásoch umiestnených nižšie na tele. Klasická vesta ich má najmä na trupe, pracovný odev aj na nohaviciach.
Práve nízko položené odrazy môžu podľa autoklubu miasť softvér, ktorý z údajov kamier a ďalších snímačov určuje, či je pred autom chodec. Podobne sú reflexné prvky umiestnené aj pri malom dieťati.
ADAC zatiaľ túto príčinu nepotvrdil definitívne. Výsledky však ukázali, že rovnaké auto s rovnakými senzormi si s chodcom v jednom oblečení poradilo a po zmene odevu už nie.
Ak sa potvrdí, že problém vzniká pri spracovaní údajov, výrobcovia by nemuseli meniť kamery ani radar. ADAC vidí priestor najmä v úprave softvéru, ktorý chodca rozpoznáva.
Autoklub zároveň chce, aby výrobcovia svoje systémy skúšali aj s rôznymi typmi reflexného oblečenia. Dnes totiž podobné prípady v bežných testovacích protokoloch chýbajú.
Euro NCAP pri hodnotení ochrany zraniteľných účastníkov premávky testuje automatické brzdenie pred chodcami aj v noci. Rozdiel medzi obyčajnou vestou, pracovným odevom a reflexnými prvkami na detskom oblečení však samostatne neposudzuje.
Takéto skúšky pritom naberajú na váhe. Od roku 2026 sa bezpečnostné testy Euro NCAP zmenili a viac bodov sa viaže práve na systémy, ktoré majú nehodu odvrátiť ešte pred nárazom.
Problém je v elektronike, nie v reflexných prvkoch
ADAC reflexné prvky naďalej odporúča. Pre človeka za volantom zostávajú v tme dôležité a obyčajná reflexná vesta navyše v teste nerobila systémom žiadny problém.
Zlyhania sa objavili až pri pracovnom odeve s pásmi nižšie na tele a pri dieťati s reflexným oblečením a školskou taškou. Práve tieto prípady chce teraz ADAC dostať aj do bežného testovania asistenčných systémov.
Dnešné autá totiž môžu chodca vo svetlách zachytiť, no softvér ho nemusí vždy správne vyhodnotiť. Kým sa podobné situácie nezačnú skúšať pravidelne, vodič stále musí rátať s tým, že automatické núdzové brzdenie v nich nemusí zasiahnuť.
