ADAC otestoval hlasové ovládanie v 40 autách: Výstražné svetlá hlasom nezaplo ani jedno. Tieto modely pohoreli

V novom aute dnes často stačí povedať, kam chceš ísť, komu zavolať alebo akú teplotu nastaviť. Hlasoví asistenti už zvládajú množstvo bežných príkazov a automobilky ich čoraz viac používajú aj ako náhradu za funkcie, ktoré kedysi mali vlastné tlačidlo.

ADAC preto zobral 40 moderných áut a vyskúšal, čo všetko sa v nich dá skutočne ovládať hlasom. Výsledok bol dosť rozdielny podľa toho, čo od auta vodič chcel. Navigácia či klimatizácia väčšinou problém nerobili. Keď však prišli na rad stierače, svetlá alebo výstražné smerovky, hlasový asistent bol v mnohých autách prakticky nepoužiteľný.

Hlasový asistent musel zvládnuť navigáciu, klimatizáciu aj stierače

ADAC preveril hlasové ovládanie v 40 autách na 18 konkrétnych úlohách. Nešlo pritom len o navigáciu či telefonovanie.

Autá mali hlasom meniť teplotu v kabíne, zapnúť vyhrievanie sedadiel, nájsť čerpaciu alebo nabíjaciu stanicu, ale aj ovládať funkcie, ktoré vodič potrebuje počas jazdy bez zdržania.

Medzi ne patrili stretávacie svetlá, zadná hmlovka, stierače či výstražné svetlá. ADAC preveril aj to, či sa dá hlasom vypnúť upozornenie na prekročenie rýchlosti a systém udržiavania vozidla v jazdnom pruhu.

Najlepšie systémy zvládli takmer všetko, rozdiely medzi autami však boli veľké

Najďalej sa dostalo BMW radu 5. Z osemnástich úloh nezvládlo iba dve.

Za ním už boli rozdiely citeľnejšie. Dobré hodnotenie dostalo 16 áut, ďalších 14 skončilo ako uspokojivých. Sedem vozidiel sa dostalo len na „dostatočné“ a tri prepadli úplne.

Celkové známky jednotlivých áut vyzerali takto:

• Dobré hodnotenie získalo 16 áut: BMW radu 5, Ford Capri, Lynk & Co 08, Mazda CX-5, Mercedes CLE, Mercedes CLA EQ, Nio EL8, Nissan Leaf, Škoda Elroq, Škoda Superb, Smart #5, Tesla Model Y, Volvo EC40, Volvo ES90, Volkswagen Golf a Volkswagen ID.7.
• Uspokojivo dopadlo 14 áut: Audi A3, Audi Q6 e-tron, BMW iX3, BYD Seal, Cupra Born, Hyundai Ioniq 6, Kia EV3, Mini Cooper E, Opel Grandland, Peugeot e-3008, Porsche Cayenne, Renault Clio, Renault Scénic a XPeng G6.
• Dostatočné hodnotenie dostalo sedem áut: Audi e-tron GT, Ford Kuga, Honda Civic, Leapmotor C10, MG MG4, Mitsubishi Outlander a Toyota Prius.
• Nedostatočne dopadli tri autá: Dacia Duster, Dacia Jogger a Suzuki e-Vitara.

Veľa pritom záviselo od toho, čo vôbec výrobca dovolil ovládať hlasom. Mini Cooper E napríklad bez väčších problémov zvládal klimatizáciu a infotainment, no pri svetlách, stieračoch či testovaných asistentoch bol hlasový systém mimo hry.

Suzuki e-Vitara patrilo medzi najslabšie autá v teste. Dacia Duster a Jogger boli trochu iný prípad – podľa ADAC nemali plnohodnotného vlastného hlasového asistenta a pri hlasových funkciách sa spoliehali na pripojený smartfón.

Pri navigácii a klimatizácii už hlasové ovládanie funguje celkom dobre

Najlepšie si hlas poradil tam, kde vodič nemusí reagovať v zlomku sekundy. Pri navigácii stačilo povedať cieľ, pri telefonovaní meno kontaktu a systém vedel vyhľadať aj čerpaciu či nabíjaciu stanicu.

Podobne fungovala klimatizácia. V mnohých autách vedel hlasový asistent zmeniť teplotu, výkon ventilátora alebo zapnúť vyhrievanie sedadla.

Tu už však záleží aj na tom, ako je auto navrhnuté. Ak má klimatizácia vlastný otočný ovládač alebo tlačidlo, vodič sa k nastaveniu často dostane rýchlejšie rukou než hlasom.

Stierače vedeli hlasom zapnúť len dve autá, výstražné ani jedno

Zo 40 áut vedeli stretávacie svetlá a zadnú hmlovku hlasom zapnúť iba štyri. Predné stierače zvládli dve.

Výstražné svetlá sa nepodarilo hlasovým príkazom zapnúť ani v jednom testovanom aute. Práve pri základných funkciách auta tak boli možnosti hlasového ovládania výrazne obmedzené.

Na spôsob ovládania dôležitých funkcií sa pritom čoraz viac pozerá aj Euro NCAP. Od roku 2026 pri hodnotení vozidiel viac zohľadňuje, ako ľahko sa vodič dostane k základným funkciám. Nevyžaduje konkrétny počet fyzických tlačidiel, dôležité ovládacie prvky však nemajú byť ukryté hlboko v menu.

Vypnutie asistentov hlasom zvládli iba tri autá zo 40

Pri asistenčných systémoch dopadol test ešte horšie. Upozornenie na prekročenie rýchlosti aj asistenta udržiavania vozidla v jazdnom pruhu vedeli hlasovým príkazom vypnúť iba tri autá zo 40.

Ďalších päť dokázalo hlasovým príkazom otvoriť príslušnú položku v menu, samotné vypnutie však musel vodič potvrdiť na displeji. V zostávajúcich 32 autách nebolo možné hlasové ovládanie na túto úlohu použiť.

Pri inteligentnom asistentovi rýchlosti ISA navyše európske pravidlá vyžadujú, aby sa systém po ďalšom zapnutí vozidla vrátil do normálneho prevádzkového režimu. Opätovná aktivácia sa týka aj povinného núdzového systému udržiavania vozidla v jazdnom pruhu.

Nie každý systém označovaný ako „Lane Assist“ však funguje rovnako. Automobilky týmto alebo podobným názvom označujú viacero funkcií, ktoré sa technicky aj z pohľadu legislatívy líšia.

Niektoré hlasové funkcie fungujú len dovtedy, kým má auto aktívne online služby

Pri niektorých hlasových príkazoch auto potrebuje pripojenie na internet, pretože ich nespracúva celé priamo vo vozidle. A práve tu sa objavuje ďalší problém.

ADAC upozorňuje, že online služby nemusia byť v cene auta navždy. Po skončení bezplatného obdobia môže výrobca za niektoré z nich pýtať poplatok. Bez aktívnej služby potom hlasový asistent nemusí vedieť všetko, čo zvládal pri kúpe auta.

Pri systémoch, ktoré spracúvajú hlas mimo vozidla, navyše odchádza časť hlasových dát na servery výrobcu alebo jeho partnera. Pre majiteľa auta už teda nejde len o funkčnosť, ale aj o to, kam sa jeho hlasové príkazy posielajú.

Pri svetlách a stieračoch stále vyhráva obyčajná páčka

Pri navigácii či telefonovaní hlas funguje dobre. Pri stieračoch, svetlách a výstražných svetlách už nie.

Ak má vodič reagovať hneď, obyčajná páčka alebo tlačidlo je stále istejšie a rýchlejšie.

Hlas vie ovládanie auta doplniť, no pri základných funkciách fyzické ovládače stále nenahrádza.