Ako správne skladovať pneumatiky po prezutí? Veľa šoférov ich ničí ešte skôr, než príde ďalšia sezóna

Pneumatiky sa neničia len jazdením. Guma starne aj vtedy, keď leží v garáži, pivnici alebo na povale a čaká na ďalšiu sezónu. Ak je vystavená teplu, slnku, vlhkosti alebo tlaku na jednom mieste, postupne tvrdne, stráca pružnosť a na povrchu sa môžu vytvárať jemné trhliny. Na chyby pri skladovaní pneumatík upozorňujú aj odborníci z dielne kfzteile24.

Problém je v tom, že poškodenie pri zlom skladovaní neuvidíš hneď. Pneumatika môže na pohľad vyzerať použiteľne, no pri jazde už nemusí pracovať tak, ako má. Tvrdšia zmes sa horšie prispôsobí vozovke, predlžuje sa brzdná dráha a na mokrej ceste klesá priľnavosť. Preto nestačí pneumatiky po prezutí hodiť do rohu garáže a na jar ich znovu nahodiť na auto.

Pneumatika nie je len kus gumy. Je to zmes kaučuku, plnív, olejov, kordov a chemických prísad, ktoré jej dávajú pružnosť. Teplo, UV žiarenie, ozón, vlhkosť a chemikálie tento materiál postupne rozkladajú. Ak má pneumatika už teraz slabé miesta, nesprávne skladovanie jej stav len urýchli.

Skladovanie pneumatík v teple a vlhku urýchľuje tvrdnutie gumy

Pneumatiky majú byť uložené v chlade, tme a suchu. Práve tu robí veľa vodičov najväčšiu chybu. Nechajú ich v plechovej garáži, kde je v lete aj vyše 40 °C, alebo v priestore, kde sa drží vlhkosť a tvorí sa kondenzát.

Výsledkom je rýchlejšie starnutie gumovej zmesi. Guma tvrdne, stráca pružnosť a pri ďalšej sezóne už nemusí držať tak, ako by mala. Laicky povedané, pneumatika sa síce stále točí a má dezén, ale jej povrch už nedokáže rovnako dobre „pracovať“ s asfaltom.

Pri skladovaní letných pneumatík cez zimu platí rovnaké pravidlo. Teplota by mala byť stabilná, ideálne približne medzi 5 až 15 °C. Samotný chlad im neprekáža tak ako veľké výkyvy teplôt. Horšie je, keď pneumatika opakovane premŕza, potom sa zohrieva a zároveň je vystavená vlhkosti.

Ideálne miesto je pivnica, komora alebo suchá tmavá garáž. Pneumatiky nepatria na povalu, ku kotlu, k oknu ani k radiátoru. Čím stabilnejšie prostredie, tým pomalšie starne gumová zmes.

Pred uložením pneumatík skontroluj dezén aj nerovnomerné opotrebenie

Skôr než pneumatiky odložíš, má zmysel skontrolovať ich stav. Zmeraj hĺbku dezénu. Nestačí sa na pneumatiku pozrieť len zvrchu. Hĺbku treba merať na viacerých miestach, zvonku, v strede aj zvnútra.

Práve rozdiel medzi týmito miestami veľa napovie. Ak je stred pneumatiky zodratý viac než kraje, guma mohla jazdiť s príliš vysokým tlakom. Ak sú zodraté okraje, často ide o nízky tlak alebo jazdu s veľkým zaťažením. Ak je viac zodratá len vnútorná alebo vonkajšia strana, môže byť problém v geometrii, čapoch alebo uložení nápravy.

Praktické pravidlo je:

• zimné pneumatiky je rozumné meniť približne pri 4 mm dezénu, pretože na snehu a kaši už plytší dezén stráca rezervu,
• letné pneumatiky musia mať zo zákona minimálne 1,6 mm, no z hľadiska bezpečnosti sa výmena často odporúča už okolo 3 mm.

Ak má pneumatika slabé miesta, praskliny, poškodenú bočnicu alebo nerovnomerné opotrebenie, skladovanie ju nezachráni. V takom prípade len odkladáš výmenu na ďalšiu sezónu, keď ju budeš potrebovať najviac.

Označenie polohy kolies zabráni zlej rotácii pri ďalšom prezutí

Profesionálny servis si vždy označí, kde ktoré koleso bolo: predné pravé, predné ľavé, zadné pravé, zadné ľavé. Nie je to len formalita. Predné pneumatiky sa pri mnohých autách opotrebúvajú rýchlejšie, pretože nesú väčšiu časť hmotnosti, riadia a často aj prenášajú výkon motora.

Ak polohu kolies ignoruješ, môžeš si na ďalšiu sezónu zhoršiť správanie auta. Nerovnomerne zodratá pneumatika sa dostane na miesto, kde bude zaťažená inak, a opotrebenie sa môže ešte zrýchliť.

Ak si gumy menil doma, označ ich sám. Stačí obyčajná krieda alebo fixka. Pri smerových pneumatikách si treba dať pozor aj na smer otáčania. Takéto pneumatiky sa medzi ľavou a pravou stranou neprehadzujú len tak, pokiaľ sa neprezúvajú na disku.

Skladovanie pneumatík na diskoch a bez diskov má rozdielne pravidlá

Najlepším riešením pre kompletné kolesá, teda pneumatiky nasadené na diskoch, je stojan na kolesá. Kolesá sú uložené cez stred disku a neležia celou váhou na bočnici alebo behúni. Tým sa znižuje riziko deformácie a okolo kolies lepšie prúdi vzduch.

Ak stojan nemáš, kolesá na diskoch môžeš uložiť naležato na seba. Vtedy je však dobré zvýšiť tlak približne o 0,5 baru oproti bežnej hodnote. Pneumatika si lepšie udrží tvar a menej sa deformuje v mieste dotyku. Nie je to dokonalé riešenie, ale stále lepšie než odložiť kolesá s nízkym tlakom do rohu garáže.

Pri samotných pneumatikách bez diskov platí opačný postup. Tie sa neukladajú naležato na seba, pretože ich bočnice nie sú podopreté diskom. Mali by stáť vedľa seba zvislo a raz za mesiac je dobré nimi pootočiť. Tým sa zabráni tomu, aby sa dlhodobo tlačili stále na rovnaké miesto.

Soľ, brzdový prach a olej poškodzujú pneumatiku aj disk

Mnohí vodiči odložia kolesá tak, ako ich zhodili z auta. To je chyba. Brzdový prach, zimná soľ, zvyšky oleja a cestná špina nie sú len neestetické. Brzdový prach obsahuje jemné kovové častice, ktoré sa usádzajú na disku a pri vlhkosti podporujú koróziu. Soľ zas zrýchľuje chemické reakcie na kovových častiach.

Preto je dobré kolesá pred uložením umyť a nechať úplne vyschnúť. Nemusia vyzerať ako nové, ale nemali by ísť do skladu mokré, zasolené alebo obalené vrstvou mastnoty. Vlhkosť uzavretá v obale alebo v nevetranom priestore dokáže napáchať viac škody než samotná zima.

Pneumatiky neskladuj pri chemikáliách ani zariadeniach, ktoré vytvárajú ozón

Okrem teploty a vlhkosti je dôležité aj to, čo je v okolí pneumatík. Guma nemá byť v kontakte s benzínom, riedidlami, olejmi, rozpúšťadlami ani agresívnymi čistiacimi prípravkami. Tieto látky môžu narušiť gumovú zmes, zmeniť jej povrch a urýchliť praskanie.

Pozor si daj aj na elektrospotrebiče, ktoré môžu vytvárať ozón. Typicky ide o niektoré staršie elektromotory, kompresory alebo zariadenia s iskrením. Ozón napáda gumové polyméry a podporuje vznik mikroprasklín. Najskôr ich vidno len ako jemné vlasové trhliny na bočnici, neskôr sa môžu zväčšovať.

Najväčší nepriatelia pneumatík sú UV žiarenie, teplo, vlhkosť, tlak, ozón a chemikálie. Ak sa im vyhneš, pneumatika si dlhšie udrží pružnosť aj bezpečnostnú rezervu.

Vek pneumatiky podľa DOT čísla nestačí, rozhoduje aj stav gumy

Mnohí vodiči sledujú len DOT číslo, ktoré prezrádza týždeň a rok výroby. Je to dôležitý údaj, ale nestačí. Pneumatika môže byť mladšia a zničená zlým skladovaním, alebo staršia a stále v prijateľnom stave, ak bola správne uložená a nemá trhliny.

Po približne šiestich rokoch má už zmysel kontrolovať pneumatiku dôkladnejšie. Ak je povrch tvrdý, popraskaný, bočnica je poškodená alebo má guma nerovnomerné opotrebenie, nepomôže jej ani ideálne skladovanie. V takom stave už nejde o to, či ešte „má vzor“. Ide o to, či dokáže bezpečne preniesť brzdenie, záber a bočné sily v zákrute.

Takto pripravené pneumatiky môžeš bez obáv odložiť na ďalšiu sezónu

• Umyť kolesá a odstrániť soľ, brzdový prach, olej a cestnú špinu.
• Zmerať hĺbku dezénu zvonka, v strede aj zvnútra pneumatiky.
• Skontrolovať praskliny a poškodenie bočníc, najmä pri starších pneumatikách.
• Označiť polohu kolies, napríklad PP, PĽ, ZP, ZĽ, aby si pri ďalšom prezutí vedel, kde boli.
• Pneumatiky na diskoch uložiť ideálne na stojan, prípadne naležato so zvýšeným tlakom približne o 0,5 baru.
• Pneumatiky bez diskov postaviť zvislo vedľa seba a raz za mesiac ich pootočiť.
• Uložiť ich do sucha, tmy a chladu, mimo slnka, tepla, vlhkosti, chemikálií a zdrojov ozónu.

Správne skladovanie z pneumatiky nespraví novú gumu. Dokáže však spomaliť jej starnutie, zabrániť deformácii a udržať ju v stave, v akom má zmysel ju ďalšiu sezónu použiť. Pri pneumatikách nejde len o životnosť. Ide o brzdnú dráhu, priľnavosť a to, či auto v kritickej chvíli ešte drží smer.