Nie každé šetrenie paliva je skutočne šetrenie. Niektoré vodičské návyky vyzerajú rozumne len na prvý pohľad. Vodič má pocit, že míňa menej benzínu alebo nafty, no auto pritom pracuje v režime, ktorý môže zvýšiť spotrebu alebo skrátiť životnosť dielov.

Na tieto zdanlivo úsporné návyky upozornil mechanik z dielne runacaroficial. Ide najmä o jazdu s takmer prázdnou nádržou, otvorené okná namiesto klimatizácie a vyradenie do neutrálu pri jazde z kopca. Každý z týchto zvykov má hranicu, pri ktorej prestáva dávať technický zmysel.

Jazda na rezerve a palivové čerpadlo v nádrži

Tankovanie menšieho množstva paliva samo o sebe auto neničí. Problém nie je v tom, že raz natankuješ za 20 či 30 eur. Problém vzniká vtedy, keď jazdíš dlhodobo s tak nízkou hladinou paliva, že nádrž je väčšinu času takmer prázdna.

Palivové čerpadlo je pri mnohých autách uložené priamo v nádrži. Palivo okolo neho mu pomáha odvádzať teplo a zároveň zabezpečuje stabilný prísun paliva bez prerušovania. Keď zasvieti kontrolka rezervy, v nádrži zvyčajne ostáva približne 5 až 9 litrov paliva, podľa modelu auta. To ešte neznamená okamžitú poruchu.

Skutočný problém nastáva pri jazde „na výpary“, keď vodič pravidelne necháva hladinu padnúť na minimum. Vtedy sa čerpadlo horšie chladí, pri prudšom zrýchlení alebo v zákrute môže krátko nasať vzduch a zo spodku nádrže sa ľahšie dostávajú nečistoty. Tie síce zachytáva filter, ale ak je systém starší, čerpadlo aj filter dostávajú zbytočnú záťaž.

Najhoršia kombinácia je horúce počasie, jazda v kolónach, staršie palivové čerpadlo a takmer prázdna nádrž. Čerpadlo sa viac zahrieva, pracuje v horších podmienkach a jeho životnosť sa môže skrátiť. Výmena potom podľa auta často stojí rádovo 200 až 600 eur, niekedy aj viac.

Otvorené okná na diaľnici zvyšujú odpor vzduchu viac, než si vodič uvedomuje

Klimatizácia spotrebu naozaj zvyšuje. Kompresor berie časť výkonu z motora a ten musí vyrobiť viac energie. Pri pomalej jazde v meste preto môže byť otvorené okno rozumnejšie než klimatizácia zapnutá naplno.

Pri vyššej rýchlosti sa však mení hlavný odpor, ktorý auto prekonáva. Už to nie je len valivý odpor pneumatík alebo hmotnosť auta pri rozjazde. Dominovať začne aerodynamický odpor. Ten rastie s rýchlosťou veľmi rýchlo. Pri rýchlostiach okolo 70 až 80 km/h už otvorené okná začínajú výraznejšie narúšať prúdenie vzduchu okolo karosérie.

Na diaľnici pri 130 km/h môže jazda s otvorenými oknami zvýšiť spotrebu orientačne aj o 10 až 15 percent, podľa typu auta a toho, koľko okien je otvorených. Klimatizácia si pritom pri bežnom používaní často vezme približne 0,5 až 1,0 litra paliva na 100 km. Nie je to univerzálne číslo, ale ukazuje smer. Na diaľnici už otvorené okno nemusí byť úspora.

Motor vtedy netlačí auto len dopredu. Musí prekonávať aj vzduch, ktorý sa cez otvorené okná dostáva do kabíny, vytvára turbulencie a brzdí celé auto. Preto môže byť pri vyššej rýchlosti rozumnejšie zavrieť okná a používať klimatizáciu.

Neutrál z kopca pri modernom vstrekovaní neznamená nulovú spotrebu

Vyradenie do neutrálu z kopca je starý zvyk, ktorý pochádza z čias, keď autá fungovali inak. Pri starších karburátorových motoroch malo takéto uvažovanie určitý základ. Moderné motory s elektronickým vstrekovaním však vedia pracovať úspornejšie práve vtedy, keď zostane zaradená rýchlosť.

Ak ide auto z kopca so zaradeným prevodovým stupňom a vodič nepôsobí na plyn, riadiaca jednotka môže úplne prerušiť vstrekovanie paliva. Tento režim sa často označuje ako deceleračný cut-off. V ľudskej reči to znamená, že vstrekovače sú zatvorené, motor sa stále točí, ale neroztáča ho palivo. Roztáčajú ho kolesá cez prevodovku.

Preto palubný počítač pri brzdení motorom často ukazuje 0,0 l/100 km. Nie je to chyba displeja. Motor v tej chvíli nepotrebuje palivo na udržanie chodu, pretože mechanicky ho otáča pohyb auta.

Ak vodič vyradí do neutrálu, motor sa od kolies odpojí. Aby nezhasol, musí bežať na voľnobehu. A voľnobeh palivo potrebuje. Spotreba je síce malá, ale nie je nulová. Navyše auto stratí brzdenie motorom a začne sa rozbiehať voľnejšie.

Brzdenie motorom šetrí brzdy, neutrál má zmysel len v obmedzených situáciách

Pri zaradenej rýchlosti motor vytvára odpor. Piesty stláčajú vzduch, vnútorné trenie motora brzdí pohyb a auto prirodzene spomaľuje. To je brzdenie motorom. Brzdy tak nemusia odvádzať všetku energiu samy.

Pri dlhom zjazde je to dôležité. Ak ide auto na neutráli, vodič musí viac používať brzdový pedál. Kotúče a doštičky sa viac zahrievajú, brzdová kvapalina dostáva väčšiu tepelnú záťaž a pri dlhom klesaní môže brzdný účinok slabnúť. To už nie je len otázka spotreby, ale aj bezpečnosti.

Neutrál má zmysel len v špecifickej situácii. Ak je klesanie veľmi mierne a zaradená rýchlosť auto zbytočne brzdí, niektoré moderné autá využívajú takzvané plachtenie. Automatická prevodovka vtedy dočasne odpojí motor, aby auto udržalo hybnosť. Rozdiel je v tom, že systém to riadi elektronicky a podľa podmienok, nie naslepo.

Ručné vyradenie do neutrálu pri bežnom zjazde však znižuje kontrolu nad autom. V krízovej situácii nemáš okamžite pripravený záber motora a musíš najprv zaradiť. Stabilizačné systémy ako ESP síce pracujú aj bez plynu, ale celé auto sa správa predvídateľnejšie, keď je pohonné ústrojenstvo spojené s kolesami.

Úsporná jazda nie je o tom, že vodič vypne všetko, čo môže, alebo nechá auto čo najviac „kotúľať“. Dôležité je vedieť, kedy motor palivo naozaj spotrebúva, kedy ho riadiaca jednotka úplne odpojí a kedy sa zdanlivá úspora iba presunie do drahšieho dielu. Pri palivovom čerpadle, brzdách aj spotrebe na diaľnici rozhoduje fyzika, nie pocit za volantom.