Vyššia spotreba paliva nemusí vzniknúť len tým, že viac tlačíš na plyn. Veľmi často ju vytvára odpor, ktorý auto musí prekonať ešte skôr, než sa motor dostane k samotnému zrýchľovaniu. A veľká časť tohto odporu vzniká práve na pneumatikách.

Pneumatika sa pri každej otáčke deformuje. Bočnica pracuje, dezén sa pritláča k asfaltu a guma sa pri kontakte s vozovkou stláča aj vracia späť. Časť energie sa pritom stratí ako teplo. Motor ju musí neustále dopĺňať palivom. Preto nerozhoduje len šírka pneumatiky, ale aj jej zmes, tlak, hmotnosť kolesa a typ dezénu.

Ak je obutie nevhodné alebo zanedbané, spotreba môže narásť o desatiny litra na sto kilometrov, pri zlej kombinácii aj približne o liter. Auto pritom nemusí mať žiadnu poruchu a vodič nemusí jazdiť agresívne. Len tlačí pred sebou väčší mechanický odpor.

Valivý odpor pneumatiky rozhoduje o tom, koľko energie motor stratí na kolesách

Každá pneumatika kladie odpor, keď sa pohybuje po asfalte. Hovorí sa tomu valivý odpor. Nevzniká preto, že by sa koleso nechcelo točiť. Vzniká preto, že pneumatika nie je tvrdý kovový valec. Je z gumy, ktorá sa pod hmotnosťou auta neustále stláča a ohýba.

Čím je pneumatika mäkšia, širšia alebo má agresívnejší dezén, tým viac energie musí motor vynaložiť, aby ju udržal v pohybe. Táto energia sa nevráti celá späť do pohybu auta. Časť sa stratí v materiáli pneumatiky ako teplo. Pri dlhšej jazde to vodič necíti na pedáli, ale vidí to na spotrebe.

Na každej novej pneumatike nájdeš Európsky energetický štítok. Ten hodnotí tri veci: valivý odpor, priľnavosť za mokra a vonkajší hluk. Trieda A znamená najlepšiu hodnotu, trieda E najhoršiu. Pri starších pneumatikách alebo starších článkoch však môžeš naraziť aj na iné označenie, pretože štítok sa v Európskej únii v posledných rokoch upravoval a zjednodušoval.

Treba však vedieť aj to, čo štítok nehovorí. Európsky štítok porovnáva pneumatiku podľa presnej testovacej metodiky, teda pri definovanom zaťažení, rýchlosti a v rámci konkrétneho typu pneumatiky. Nie je to meranie spotreby tvojho auta na tvojej trase. Je to porovnávací údaj, ktorý ukazuje, ako sa dané obutie správa v kontrolovaných podmienkach.

Spotrebu auto ovplyvňuje tiež hmotnosť vozidla, typ motora, šírka pneumatiky, tlak, povrch vozovky aj štýl jazdy. Najpresnejšie rozdiely ukazujú až laboratórne merania alebo nezávislé testy pneumatík. Pre vodiča je však dôležitý princíp: horšia pneumatika nezhorší len spotrebu, ale často aj brzdnú rezervu.

Úspora paliva však nikdy nesmie ísť na úkor bezpečnosti. Pneumatika nie je len diel, ktorý ovplyvňuje spotrebu. Je to jediný kontakt auta s cestou. Preto nestačí pozerať len na valivý odpor.

Pri výbere pneumatík sleduj aj priľnavosť za mokra

Na štítku si treba všímať aj priľnavosť za mokra. Rozdiel medzi najlepšou a slabšou triedou môže pri brzdení na mokrej ceste znamenať citeľne dlhšiu brzdnú dráhu. V praxi to môže rozhodnúť o tom, či auto zastaví pred prekážkou, alebo do nej ešte vojde.

Pneumatika s nízkym valivým odporom je výhodná len vtedy, ak si zároveň zachováva dostatočnú priľnavosť. Ak šetrí palivo, ale pri brzdení na mokrom povrchu pustí auto ďalej, úspora niekoľkých eur za palivo nedáva servisne ani bezpečnostne zmysel.

Prečo majú niektoré pneumatiky vyšší valivý odpor

Vyšší valivý odpor nemusí automaticky znamenať nekvalitnú pneumatiku. Niektoré pneumatiky ho majú vyšší z funkčných dôvodov. Typickým príkladom sú terénne pneumatiky alebo robustné celoročné modely s hlbším dezénom.

Takéto obutie potrebuje lepší záber v blate, snehu alebo na štrkovom podklade. Hlbší dezén a mäkšia zmes sa viac deformujú, takže vzniká vyšší odpor. Vyššia spotreba je vtedy cena za trakciu, odolnosť a schopnosť pneumatiky pracovať mimo hladkého asfaltu.

Nízky tlak v pneumatikách zvyšuje spotrebu aj teplotu gumy

Ani najlepšia pneumatika nezachráni situáciu, ak v nej nie je správny tlak. Podhustená pneumatika sa pri jazde viac prehýba. Bočnica pracuje vo väčšom rozsahu, behúň sa viac rozvaľuje po asfalte a guma sa prehrieva.

Na bicykli to cítiš okamžite. Keď máš mäkké kolesá, musíš do pedálov tlačiť silnejšie, hoci ideš rovnakou rýchlosťou. Pri aute robí tú istú prácu motor. Len namiesto nôh spaľuje viac paliva.

Zníženie tlaku o 0,2 baru zvyšuje spotrebu približne o 1 %. Ak má pneumatika o 0,5 baru menej, čo je pri bežnom aute celkom reálne, spotreba môže narásť približne o 2,5 až 3 %.

Ide o modelový výpočet, nie presnú faktúru za palivo. Ak jazdíš hlavne po meste, rozdiel môže byť väčší. Ak jazdíš plynulo po okreskách, môže byť menší. Mechanicky však platí, že mäkká pneumatika, vyšší valivý odpor a ťažšie koleso vždy znamenajú viac práce pre motor.

Pri výrazne podhustených pneumatikách môže byť nárast ešte vyšší. Problém však nie je len palivo. Podhustená pneumatika sa prehrieva, rýchlejšie ničí okraje dezénu a pri vyššej rýchlosti pracuje v horších podmienkach. Dlhodobá jazda s nízkym tlakom skracuje životnosť pneumatiky a zhoršuje stabilitu auta pri brzdení aj v zákrutách.

Ak jazdíš najmä po meste, tlak sa oplatí kontrolovať aspoň raz mesačne a vždy po výraznej zmene teploty. Studený vzduch tlak znižuje, teplý ho zvyšuje. Preto pneumatika, ktorá bola na jeseň v poriadku, môže byť po ochladení podhustená bez toho, aby na prvý pohľad vyzerala mäkko.

Zimné pneumatiky v lete nefungujú ako dobrá zimná ani ako dobrá letná guma

Jazda na zimných pneumatikách v lete je technicky zlý kompromis. Zimná zmes je navrhnutá tak, aby ostala pružná v nízkych teplotách. Na horúcom asfalte je však príliš mäkká, viac sa deformuje a vytvára vyšší odpor.

Motor tak musí prekonať väčšie trenie a spotreba môže stúpnuť o niekoľko percent. Pri aute, ktoré bežne jazdí so spotrebou okolo 8 litrov, to už môže znamenať citeľný rozdiel pri tankovaní.

Častý argument znie jednoducho: zimné gumy už majú len 3 mm dezénu, tak sa v lete ešte dojazdia. Lenže práve takáto pneumatika je problémová z oboch strán. V zime už má málo dezénu na sneh a v lete má stále mäkkú zmes a veľa lamiel, ktoré sa na rozpálenom asfalte hýbu.

Pri letnom daždi sa potom správa horšie, než vodič čaká. Plytký zimný dezén už nedokáže tak dobre odvádzať vodu a mäkké bloky dezénu sa pri brzdení viac deformujú. Riziko aquaplaningu môže prísť pri nižšej rýchlosti a brzdná dráha sa predĺži práve v situácii, keď potrebuješ stabilitu.

Na horúcom asfalte sa mäkká zimná zmes pri prudkom brzdení prehrieva a trhá po povrchu. Guma sa rýchlo zoderie, auto pláva a riadenie pôsobí menej presne. Úspora za nekúpenie letných pneumatík sa tak môže skončiť zničeným obutím alebo nehodou pri prvej letnej búrke.

Široké a ťažké kolesá zvyšujú odpor pri rozjazde aj pri jazde

Mnohí vodiči obúvajú širšie disky a väčšie pneumatiky hlavne kvôli vzhľadu. Auto síce pôsobí mohutnejšie, ale motor má s takým kolesom viac práce. Širšia pneumatika má väčšiu styčnú plochu s vozovkou a pri valení sa deformuje väčší objem gumy.

Rozdiel v spotrebe závisí od typu pneumatiky, hmotnosti auta, šírky obutia a štýlu jazdy. Pri niektorých kombináciách môže ísť o 3 až 8 %, teda v krajnom prípade približne o niekoľko desatín litra na 100 kilometrov.

Ďalší faktor je hmotnosť kolesa. Koleso nie je len záťaž, ktorú auto vezie. Je to rotačná hmota. Motor ju musí pri každom rozjazde roztočiť a pri každom spomalení sa jej energia mení na teplo v brzdách.

Ak vymeníš ľahké 16-palcové disky za ťažké 18-palcové repliky, najviac to pocítiš v meste. Tam sa auto stále rozbieha, brzdí a znova rozbieha. Práve pri opakovanom zrýchľovaní sa vyššia hmotnosť kolies prejaví najviac. Rozdiel v spotrebe sa ťažko presne vyčísľuje, ale môže predstavovať približne 0,1 až 0,3 litra na 100 kilometrov.

Pri diaľničnej rýchlosti začne spotrebu viac ovládať aerodynamika

Pri vyšších rýchlostiach treba rátať ešte s jednou vecou. Nad diaľničným tempom už spotrebu neťahajú hore len pneumatiky, ale najmä aerodynamický odpor auta. Ten rastie veľmi prudko s rýchlosťou. Širšia pneumatika a ťažší disk stále pridávajú odpor, no pri 130 km/h už veľkú časť paliva motor míňa na tlačenie karosérie cez vzduch.

Preto sa môže stať, že rozdiel medzi dvoma pneumatikami bude v meste cítiť viac pri rozjazdoch, zatiaľ čo na diaľnici ho čiastočne prekryje tvar auta, strešný box, otvorené okná alebo vysoká rýchlosť. Pneumatiky však stále ostávajú časťou celkového odporu, ktorú má vodič priamo pod kontrolou.

Elektromobily, hybridy a malé turbomotory sú na pneumatiky citlivejšie

Valivý odpor sa prejaví pri každom aute, ale nie pri každom rovnako. Elektromobily a hybridy sú na pneumatiky veľmi citlivé, pretože spotrebu energie sleduješ priamo cez dojazd. Nesprávne pneumatiky, nízky tlak alebo ťažké kolesá môžu pri dlhšej trase zobrať z dojazdu citeľné desiatky kilometrov.

Pri elektromobile sa rozdiel neukáže ako liter benzínu navyše, ale ako kratší dojazd na jedno nabitie. Ak auto na papieri prejde 450 km, no obuješ širšie a menej úsporné pneumatiky, rozdiel 5 až 10 % už znamená desiatky kilometrov. Pri diaľnici alebo zime sa strata môže ešte zvýrazniť.

Podobne sú na ťažké kolesá citlivé malé prepĺňané motory, napríklad trojvalce typu 1.0 TSI alebo malé jednotky PureTech. Silný dvojliter si s väčšou rotačnou hmotou poradí ľahšie. Malý motor však pri rozjazdoch častejšie pracuje s vyšším plniacim tlakom turba, aby ťažšie kolesá rozhýbal. Výsledkom je vyššia spotreba hlavne v meste, kde sa auto stále rozbieha.

Spotrebu paliva ovplyvňuje celá kombinácia pneumatík, tlaku a hmotnosti kolies

Ak sa spoja viaceré faktory naraz, rozdiel už nie je zanedbateľný. Pneumatika s vyšším valivým odporom, nižší tlak, zimné obutie v lete a ťažké disky môžu spolu zvýšiť spotrebu výrazne viac než jeden samostatný problém.

Auto pritom nemusí hlásiť žiadnu poruchu. Motor len pracuje proti väčšiemu odporu. Viac energie sa stratí v deformácii gumy, v rozbiehaní ťažších kolies a v zbytočnom prehrievaní pneumatík. Výsledkom je vyššia spotreba, rýchlejšie opotrebovanie a horšie správanie auta pri brzdení.

Ak chceš jazdiť lacnejšie, nesleduj len cenu paliva. Sleduj aj to, čo máš na kolesách. Vyberaj pneumatiky podľa štítku, kontroluj tlak a pri výbere diskov počítaj aj s ich hmotnosťou. Správne obutie sa prejaví nielen na spotrebe, ale aj na stabilite, brzdnej dráhe a životnosti pneumatík.