Vodičský preukaz nie je len doklad, ktorý ti umožňuje sadnúť si za volant. Spolu s ním preberáš aj zodpovednosť za to, ako sa na ceste správaš a či dodržiavaš pravidlá cestnej premávky. Ak ich porušíš, nestačí sa brániť tým, že si o konkrétnej povinnosti nevedel. Neznalosť zákona vodiča neospravedlňuje a pri dopravných priestupkoch to platí obzvlášť tvrdo.
V praxi však môže vzniknúť situácia, ktorá nie je úplne intuitívna. Počas jednej jazdy môže vodič porušiť viac pravidiel. Niekedy ide o jeden skutok, ktorý sa posudzuje v jednom konaní. Inokedy ide o viac samostatných porušení, ktoré boli zistené oddelene. Práve tento rozdiel rozhoduje o tom, či sa bude ukladať jedna sankcia podľa najprísnejšieho porušenia, alebo sa bude každý priestupok riešiť samostatne.
Hneď na úvod preto treba povedať, že nerozhoduje samotná dĺžka jazdy ani to, že si celý čas sedel v tom istom aute. Rozhodujúce je, či ide o jeden skutok posudzovaný v jednom konaní, alebo o viac samostatných konaní. Do hry vstupuje aj spôsob zistenia priestupku, teda či vodiča rieši policajt priamo na mieste, alebo porušenie zachytí automatické technické zariadenie.
Priestupky spáchané v rámci jedného konania
Začnime situáciou, keď spáchaš viac priestupkov naraz alebo sa viac porušení pravidiel rieši spolu v jednom konaní. Môžeš si pod tým predstaviť napríklad situáciu, keď porušíš pravidlo pri prejazde cez železničné priecestie a zároveň prekročíš najvyššiu povolenú rýchlosť. Z pohľadu vodiča ide o dve porušenia pravidiel, no právne môže byť dôležité, či tvoria jeden skutkový celok.
Z logiky veci by sa mohlo zdať, že keď si porušil dve pravidlá, automaticky dostaneš dve samostatné pokuty. Nie vždy to tak je. Ak sa priestupky toho istého vodiča prejednávajú v jednom konaní, spravidla sa uplatňuje princíp súbehu priestupkov. V praxi to znamená, že sankcia sa určuje podľa priestupku, ktorý je postihovaný najprísnejšie. Neznamená to však, že menej závažné porušenie sa úplne ignoruje. Orgán ho môže zohľadniť pri hodnotení závažnosti prípadu, len sa zvyčajne neukladá samostatná pokuta za každé jednotlivé porušenie.
Ak si napríklad mierne prekročil rýchlosť mimo obce, pôjde o menej závažné porušenie než situácia, keď vodič vojde na železničné priecestie v čase, keď je to zakázané. V takom prípade bude rozhodujúci prísnejšie postihnuteľný skutok. Naopak, ak by išlo o výrazné prekročenie rýchlosti, pri ktorom už zákon umožňuje uložiť podstatne vyššiu sankciu, rozhodujúci môže byť práve tento priestupok. Dôležité teda nie je len to, čo sa stalo počas jazdy, ale aj to, ako sa skutok právne posúdi.
Viacero priestupkov zistených nezávisle od seba
Prejdime teraz k druhej situácii, keď na jednej ceste z bodu A do bodu B porušíš dopravné predpisy viackrát, ale jednotlivé priestupky boli zistené nezávisle od seba.
V takom prípade už nemožno automaticky vychádzať z predstavy, že jedna jazda znamená jednu pokutu. Pre lepšiu ilustráciu si predstav, že prekročíš rýchlosť na diaľnici za Bratislavou a potom ešte raz pred Košicami. Ide o dve samostatné porušenia predpisov na dvoch rôznych miestach. Ak ich zachytia dve nezávislé merania alebo sa riešia v dvoch samostatných konaniach, každé z nich sa môže posudzovať osobitne.
Rozhodujúce je teda to, či ide o jeden skutok a jedno konanie, alebo o viac samostatných konaní. Nie je podstatné len to, že si počas celého času sedel v tom istom aute a išiel tou istou trasou. Ak vznikli samostatné skutky, ktoré boli zistené osobitne, v praxi môže prísť aj viac samostatných sankcií.
Dôležitý je aj spôsob zistenia priestupku. Inak sa môže posudzovať situácia, keď vodiča zastaví policajt a všetky porušenia rieši priamo na mieste, a inak situácia, keď jednotlivé porušenia zachytia automatické zariadenia na rôznych úsekoch cesty. Práve spôsob zistenia často rozhoduje o tom, či sa vec dostane do jedného konania, alebo vznikne viac samostatných konaní.
Treba zároveň odlíšiť dva právne režimy. Prvým sú klasické priestupky vodiča, ktoré sa viažu na konkrétnu osobu za volantom. Druhým je objektívna zodpovednosť držiteľa vozidla, ktorá sa uplatňuje najmä pri porušeniach zaznamenaných technickými prostriedkami, napríklad radarom. Princíp je podobný, no nejde o úplne totožnú situáciu.
Pri objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla tieto situácie rieši zákon o cestnej premávke číslo 8/2009 Z. z., konkrétne paragraf 139b, ktorý hovorí:
„Ak bolo jedným konaním spáchaných viacero porušení povinností podľa paragrafu 6a, výška pokuty sa určí podľa najprísnejšie postihnuteľného porušenia povinnosti. Ak bolo viacerými konaniami spáchané jedno alebo viaceré porušenia povinností podľa paragrafu 6a, každé konanie sa prejedná samostatne.“
Pri vodičovi, ktorého priestupok sa rieši priamo ako priestupok, sa podobný princíp nachádza v zákone o priestupkoch. Ten hovorí, že za viac priestupkov toho istého vodiča prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na najprísnejšie postihnuteľný priestupok. Pre bežného vodiča je podstata jednoduchá. Jedna cesta ešte neznamená automaticky jednu pokutu.
Z toho vyplýva, že na to, aby sa ukladala len jedna sankcia, nestačí, že sa všetko stalo počas jednej jazdy. Musí ísť o jeden skutok alebo o priestupky prejednávané v jednom konaní. Ak ide o samostatné porušenia zistené na rôznych miestach a riešené osobitne, každé z nich môže skončiť vlastnou pokutou. Práve preto môže vodič za jednu cestu dostať aj viac pokút, hoci mal pocit, že išlo o jednu súvislú jazdu.
