Keď klimatizácia počas jazdy chladí normálne, ale v kolóne začne z výduchov fúkať vlažný vzduch, často padne podozrenie na málo chladiva. Lenže ak sa problém objavuje hlavne pri státí, treba sa pozrieť aj pred chladič – na kondenzátor klimatizácie a ventilátor.
Za jazdy cez ne tlačí vzduch samotná rýchlosť auta. V zápche táto pomoc zmizne. Vzduch musí cez kondenzátor pretiahnuť ventilátor.
Ak sa nerozbehne, ide iba na jednu rýchlosť alebo sú lamely kondenzátora upchaté, chladenie začne slabnúť. Rozbehneš sa a klíma sa pritom môže znovu „spamätať“.
Keď auto stojí, kondenzátor zostane odkázaný na ventilátor
Kompresor ženie horúce chladivo do kondenzátora vpredu, kde sa musí cez hustú sieť lamiel zbaviť tepla.
Na okreske alebo diaľnici má kondenzátor vzduchu dosť. Na parkovisku nie. Keď sa prestane chladiť, rastie tlak na vysokotlakovej strane klimatizácie.
Systém má pritom vlastnú ochranu. Podľa konštrukcie môže riadenie znížiť výkon kompresora alebo ho pri príliš vysokom tlaku vypnúť.
Prejav býva celkom výrečný. V zápche ide chvíľu studený vzduch, potom začne teplota z výduchov stúpať. Po rozjazde dostane kondenzátor znova prúd vzduchu a klíma začne chladiť lepšie.
Hneď to neznamená, že je vrtuľa odpísaná, ale vieš, kde začať hľadať.
Pozor ešte na jednu vec. Ventilátor nemusí po stlačení tlačidla AC okamžite vyštartovať a nemusí bežať stále. V novších autách jeho otáčky riadi elektronika podľa tlaku chladiva, teploty motora a požadovaného výkonu klímy.
Preto nemá zmysel zapnúť klimatizáciu, päť sekúnd sa pozerať pod kapotu a hneď objednávať nový ventilátor.
Nefunkčný ventilátor môže pri státí prehriať aj motor
Kondenzátor klimatizácie a chladič motora sú väčšinou tesne za sebou. Často cez oba ťahá vzduch ten istý ventilátor.
Na ceste sa jeho chyba vie dlho schovávať. Pri rýchlosti 80 km/h má chladič stále nápor vzduchu spredu. Potom príde letná zápcha a podmienky sa úplne zmenia.
Motor vyrába teplo, klimatizácia ho cez kondenzátor pridáva pred chladič a auto stojí. Ak ventilátor nefunguje, najskôr môže zoslabnúť klíma a potom začne liezť hore aj teplota chladiacej kvapaliny.
Vtedy už nejde len o to, že sa v kabíne potíš. Ak ručička teploty začne stúpať nad normál alebo sa objaví varovanie prehrievania, ďalšie státie so zaťaženým motorom nie je dobrý nápad.
Ak ventilátor kontroluješ so zapnutým motorom alebo klimatizáciou, ruky od neho drž ďalej. Vrtuľa sa môže rozbehnúť aj bez toho, aby si sa čohokoľvek dotkol.
Ventilátor môže byť v poriadku a aj tak sa nerozbehne
Zastavená vrtuľa nemusí znamenať spálený elektromotor.
Pri starších autách sa rýchlosti ventilátora často riešia cez relé a predradený odpor. A práve odpor vie urobiť zaujímavú poruchu. Nízka rýchlosť prestane fungovať, ale vysoká zostane.
Klíma potom v kolóne slabne, ventilátor dlho mlčí a pri vyššom tlaku alebo teplote sa zrazu roztočí naplno. Samotný motor ventilátora pritom nie je pokazený.
Novšie autá používajú elektronický modul a otáčky menia plynulo. Tam môže byť chyba v module, napájaní, konektore, kabeláži alebo v signále zo snímača tlaku klimatizácie.
Samotný pohľad na stojacu vrtuľu teda nestačí. V servise treba zistiť, či má ventilátor napájanie, či dostáva povel na zapnutie a pri starších systémoch aj to, či fungujú všetky jeho stupne.
Rovnako zbytočné je meniť ventilátor, keď sa síce točí, ale nemá cez čo ťahať vzduch.
Medzi kondenzátorom a chladičom sa rokmi natlačí hmyz, lístie, prach a jemný bordel z cesty. Lamely môžu byť navyše pozohýbané od kamienkov. Ventilátor hučí, ale cez upchatú plochu pretlačí málo vzduchu.
Výsledok je veľmi podobný elektrickej poruche.
Slabá klimatizácia neznamená automaticky, že treba doplniť chladivo
Pri hľadaní chyby veľa napovie už rozdiel medzi státím a jazdou.
Ak klimatizácia pri 80 alebo 100 km/h chladí dobre a v každej kolóne postupne zoslabne, prúdenie vzduchu cez kondenzátor patrí medzi prvé veci, ktoré treba preveriť. Pri malom množstve chladiva býva výkon slabý aj mimo zápchy, hoci podľa samotného správania auta sa presná porucha určiť nedá.
Rozlišuj aj to, čo znamená „slabá klíma“.
Ak z výduchov ide normálne veľa vzduchu, ale je vlažný, problém je v chladiacom výkone systému. Ak je vzduch studený, no ledva ho cítiš, ventilátor kondenzátora môže byť úplne v poriadku. Vtedy sa pozerá na kabínový filter, ventilátor kúrenia alebo klapky rozvodu vzduchu.
Bez prístrojov sa dá spraviť aspoň základná kontrola. Porovnať chladenie pri státí a počas jazdy, pozrieť, či sa ventilátor vôbec spúšťa, a cez masku skontrolovať stav kondenzátora.
Ak je jeho plocha obalená hmyzom alebo ventilátor pri státí vôbec nepracuje, ďalšie dopĺňanie chladiva naslepo môže byť len zbytočne zaplatený servis.
