Keď auto začne utekať doprava alebo doľava, prvé podozrenie padne na geometriu alebo pneumatiky. Niekedy je však problém inde. Jedno koleso sa po brzdení úplne neuvoľní a stále mierne pribrzďuje.
Obsah článku · 4 časti
- Keď sa piest alebo vodiaci čap nevráti späť, doštička zostane pritlačená ku kotúču
- Poškodená brzdová hadica môže nepustiť tlak späť a ručná brzda môže držať zadné koleso
- Prehriaty kotúč začne modrať, platničky stvrdnú a teplo sa dostane až k ložisku
- Výrazne vyššia teplota jedného kotúča prezradí, ktoré koleso stále pribrzďuje
Na tej strane vznikne väčší odpor, auto začne ťahať a po pár kilometroch príde ďalší príznak – teplo. Kotúč môže byť oproti ostatným výrazne horúcejší, z kolesa cítiš spáleninu a pri väčšom prehrievaní aj odpálené obloženie.
Pribrzďujúce koleso ešte automaticky neznamená, že je chybný celý strmeň. Problém môže robiť zadretý piest, vodiaci čap, zaseknutá platnička, poškodená brzdová hadica alebo pri zadnom kolese aj ručná brzda. Ak sa vymení strmeň bez kontroly ostatných častí, brzda môže po pár jazdách znovu začať držať.
Keď sa piest alebo vodiaci čap nevráti späť, doštička zostane pritlačená ku kotúču
Ak piest v strmeni začne hrdzavieť alebo sa pridiera v tesnení, po pustení brzdy sa už nevráti späť. Nemusí byť zaseknutý úplne. Stačí malý pohyb navyše a platnička stále šúcha o kotúč.
Mierne pribrzďovanie sa za volantom často stratí. Po pár kilometroch ho však prezradí kotúč, ktorý je na jednej strane výrazne horúcejší než na druhej.
Dosť často robia problém vodiace čapy. Pod gumovú manžetu sa dostane vlhkosť, vazelína vyschne, čap začne chytať hrdzu a strmeň už nechodí ľahko. Potom býva jedna platnička skoro na železe, zatiaľ čo druhá ešte vyzerá použiteľne.
Problém môže byť aj v obyčajnej hrdzi v držiaku platničiek. Korózia sa natlačí pod vodiace plechy, zmenší vôľu a platnička sa zakusne.
Pri výmene platničiek sa preto oplatí pozrieť aj držiak. Hrdza pod vodiacimi plechmi vie zobrať vôľu natoľko, že nová platnička v ňom chodí natvrdo. Potom môže pribrzďovať aj úplne nový komplet.
Poškodená brzdová hadica môže nepustiť tlak späť a ručná brzda môže držať zadné koleso
Zradná býva stará brzdová hadica. Zvonka môže vyzerať úplne normálne.
Vo vnútri sa však môže jej vrstva oddeliť a spraviť prekážku. Keď šliapneš na brzdu, tlak kvapalinu pretlačí ku strmeňu. Po pustení pedála sa vracia oveľa horšie.
Strmeň tak ostane pod tlakom, hoci samotný piest nie je zadretý. Presne preto sa niekedy zbytočne vymení celý strmeň a kotúč sa po pár jazdách pečie znova.
Ak páli zadné koleso, treba hneď pozrieť aj ručnú brzdu. Staré lanko môže v obale zahrdzavieť a po odbrzdení sa nevráti úplne. Páčka na zadnom strmeni zostane pár milimetrov pred dorazom a brzda stále pridržiava.
Pri niektorých autách pracuje parkovacia brzda cez samostatné čeľuste vo vnútri zadného kotúča. Zaseknúť sa môže aj tento mechanizmus.
Prehriaty kotúč začne modrať, platničky stvrdnú a teplo sa dostane až k ložisku
Ak brzda visí dlhšie, neostane to len pri vyššej teplote.
Platničky sa prehrievajú, trecia zmes stvrdne a povrch sa môže zaskliť. Brzdného materiálu môže zostať dosť, ale záber už nie je rovnaký.
Pri silnom prehriatí sa na kotúči môžu objaviť modré alebo fialové mapy. Kov sa dostal na teplotu, pri ktorej už dostáva poriadne zabrať.
Neskôr sa môže pridať trasenie do volantu alebo pulzovanie pedála. Teplo pritom ide cez náboj aj k ložisku. Mazivo v ňom vysokú teplotu nemá rado a po čase sa môže ozvať hučanie.
Najhorší problém vznikne, keď sa poriadne zohreje aj brzdová kvapalina v strmeni.
Stará kvapalina do seba časom natiahne vodu a jej bod varu klesne. Keď začne vrieť, v systéme vznikne para. Pedál zmäkne, ide hlbšie a auto nemusí brzdiť tak, ako brzdilo pred pár minútami.
Vtedy už nejde len o jedno pribrzďujúce koleso.
Výrazne vyššia teplota jedného kotúča prezradí, ktoré koleso stále pribrzďuje
Najrýchlejšie veľa napovie porovnanie teploty kotúčov po krátkej jazde. Stačí infračervený teplomer a zmerať ľavú a pravú stranu tej istej nápravy.
Ak má jeden kotúč výrazne vyššiu teplotu než druhý, brzda na tom kolese pravdepodobne nepovoľuje. Netreba pritom naháňať konkrétne číslo. Inú teplotu nameriaš po meste, inú po diaľnici a úplne inú po zjazde z kopca. Dôležité je, že obe strany absolvovali rovnakú jazdu a jedna z nich sa napriek tomu pečie výrazne viac.
Potom už má zmysel zhodiť koleso a pozrieť piest, vodiace čapy, pohyb platničiek a hadicu. Pri zadnej náprave aj lanko alebo mechanizmus ručnej brzdy.
Ak sú výrazne horúce obe kolesá na jednej náprave, chyba nemusí byť priamo v jednom strmeni a treba pokračovať ďalej v brzdovom systéme.
Spálený zápach, modrastý kotúč alebo koleso, z ktorého po jazde sála nezvyčajné teplo, už nie sú stav na ďalšie skúšanie. Každý ďalší kilometer ďalej prehrieva platničky a kotúč. Keď sa teplo dostane do náboja, môže sa k pôvodnej chybe pridať aj poškodené ložisko.
