Prekročenie rýchlosti o pár kilometrov za hodinu veľa vodičov nepovažuje za nič vážne. Značku síce rešpektujú, no keď autá okolo idú rýchlejšie, často sa jednoducho pridajú.
Práve na tento rozpor upozornil nový výskum AAA Foundation for Traffic Safety. Výskumníci pracovali s viac ako 16 000 vodičmi a výsledok ukázal, že prekračovanie rýchlosti sa pre veľkú časť šoférov stalo bežnou súčasťou jazdy.
Traja z desiatich opýtaných súhlasili s tvrdením, že „rýchlostný limit aj tak nikto nedodržiava“. Ešte zaujímavejšie je, že 49 % vodičov považovalo za bezpečnejšie držať tempo okolitej premávky než presne dodržiavať povolenú rýchlosť.
Rýchlostný limit vodiči uznávajú, no k číslu na značke si pridávajú vlastnú rezervu
Výskum neukázal, že by vodiči považovali rýchlostné limity za zle nastavené. Väčšina s nimi nemala problém. Inak však vyzerala odpoveď na otázku, aká rýchlosť je podľa nich ešte prijateľná.
V diskusiách sa opakovane objavovalo prekročenie približne o 10 míľ za hodinu, teda asi 16 km/h. Takúto rýchlosť už mnohí nevnímali ako výrazné porušenie pravidiel.

Podľa zhrnutia výskumu časť vodičov zároveň predpokladala, že polícia začne prekročenie rýchlosti riešiť až približne pri 16 až 19 km/h nad limitom. Presná hranica sa líšila podľa typu cesty.
Na ceste tak vzniká akýsi druhý limit. Na značke je 90 km/h, no vodič má v hlave nastavených 100 alebo 105 km/h a stále má pocit, že jazdí primerane.
Pomalšie auto pred vodičom je častejším dôvodom na zrýchlenie než snaha ušetriť čas
Zaujímavé sú aj dôvody, pre ktoré vodiči pridávajú plyn. Najčastejšie pritom nešlo o meškanie.
| Dôvod prekročenia rýchlosti | Podiel vodičov |
|---|---|
| Dostať sa pred pomalšie vozidlo | 31 % |
| Prísť do cieľa rýchlejšie | 25 % |
| Nezdržiavať ostatnú premávku | 21 % |
Práve posledná odpoveď veľa prezrádza. Ak väčšina áut na ceste ide nad limitom, vodič dodržiavajúci značku môže mať pocit, že premávku brzdí. Namiesto značky tak začne sledovať rýchlosť auta pred sebou.
Výskumníci zároveň zistili, že vodiči prekračovanie rýchlosti neposudzujú iba podľa čísla na tachometri. Do rozhodovania vstupuje hustota premávky, počasie, typ cesty aj to, ako dobre podľa vlastného názoru auto ovládajú.
Prekročenie rýchlosti si preto nemusia vysvetľovať ako riskantné správanie. Môžu ho vnímať ako správnu reakciu na situáciu na ceste.
Aj rozdiel medzi 50 a 60 km/h mení brzdnú dráhu aj následky nehody
Pri vyššej rýchlosti však auto potrebuje na zastavenie viac priestoru. Časť rozdielu vzniká ešte skôr, než vodič vôbec stlačí brzdu. Pri 60 km/h auto za jednu sekundu prejde približne 16,7 metra. Pri 50 km/h je to necelých 14 metrov.

Rozdiel pokračuje aj pri samotnom brzdení. Brzdy a pneumatiky musia pri vyššej rýchlosti zvládnuť viac energie.
Ak zvýšiš rýchlosť z 50 na 60 km/h, tachometer ukazuje rozdiel 20 %. Kinetická energia auta však narastie približne o 44 %. Pri núdzovom brzdení sa tento rozdiel premietne do dlhšej dráhy a pri náraze do väčšieho zaťaženia auta aj posádky.
Na význam rýchlosti upozorňuje aj Európska komisia. Podľa nej hrá nadmerná alebo podmienkam neprimeraná rýchlosť priamu úlohu približne v 30 % smrteľných nehôd.

Podobné čísla ukazujú aj údaje z USA. NHTSA evidovala v roku 2024 celkovo 11 288 úmrtí pri nehodách súvisiacich s rýchlosťou. Predstavovalo to 29 % všetkých úmrtí na cestách.
Pokuta prinúti vodičov spomaliť častejšie než obava z nehody
Čo naopak vodičov prinúti spomaliť? Najsilnejším dôvodom podľa prieskumu nebola obava z nehody, ale pokuta.
| Dôvod na spomalenie | Podiel vodičov |
|---|---|
| Vyhnúť sa pokute | 79 % |
| Vyhnúť sa nehode | 72 % |
| Zlé počasie | 60 % |
Tomu zodpovedal aj postoj ku kontrolám. Až 87 až 88 % respondentov podporovalo väčšiu prítomnosť polície na miestach, kde už dochádza alebo môže dochádzať k nehodám spojeným s rýchlosťou.
Približne sedem z desiatich podporovalo na podobných miestach aj automatické radary.
Pri spomaľovacích prahoch sa však postoj menil. Viac ako deväť z desiatich vodičov ich považovalo za účinné, no menej ako polovica ich chcela vo vlastnom susedstve.
Inteligentný asistent rýchlosti vodičom prekáža najmä vtedy, keď začne zasahovať do jazdy
Podobný výsledok priniesli otázky o inteligentnom asistentovi rýchlosti, teda systéme ISA.
Vodiči najlepšie prijímali riešenie, ktoré ich na prekročenie limitu iba upozorní. Podpora klesala s tým, ako systém začal do jazdy zasahovať a obmedzovať možnosť pokračovať vyššou rýchlosťou.

V EÚ už pritom inteligentného asistenta rýchlosti (ISA) poznáme aj z nových áut. Od 7. júla 2024 musí byť podľa pravidiel Európskej únie tento systém súčasťou všetkých nových vozidiel uvádzaných na trh.
Dnešné riešenia vodiča upozorňujú na prekročenie rýchlosti zvukom, obrazom alebo odporom plynového pedála. Vodič ich však môže prekonať.
