Čo preferuje väčšina šoférov, dotykové displeje či fyzické tlačidlá? Vodiči v prieskume rozhodli pomerne jednoznačne

Dotykové displeje vytlačili z áut takmer všetko, od klimatizácie až po vyhrievanie sedadiel. Najnovší prieskum medzi vodičmi však potvrdzuje to, čo mnohí za volantom cítia denne: naháňanie ikoniek na obrazovke počas jazdy je všetko, len nie bezpečné.

Spoločnosť AutoSense, ktorá sa zaoberá bezpečnosťou vodičov a vozových parkov, uskutočnila v auguste a septembri 2026 prieskum medzi 476 vodičmi. Z nich 367 jazdilo autom vybaveným dotykovým displejom. Až 93 % z tejto skupiny uviedlo, že ich používanie obrazovky počas jazdy už niekedy rozptýlilo.

Takmer štvrtina, konkrétne 22,9 %, tvrdila, že sa im to stáva často. Ďalších 48,5 % vodičov odpovedalo, že ich dotykový displej rozptyľuje príležitostne.

Ide o subjektívny prieskum medzi vodičmi, nie o meranie nehodovosti alebo reakčných časov za volantom.

Vodiči by radšej používali klasické tlačidlá

AutoSense sa vodičov pýtal aj na najjednoduchší spôsob ovládania auta počas jazdy. Odpovedalo 473 respondentov.

Fyzické tlačidlá a otočné ovládače si vybralo 49 % opýtaných. Samotný dotykový displej iba 6 %. Približne každý piaty respondent preferoval kombináciu oboch spôsobov.

Klasické tlačidlo cítiš pod prstom. Keď poznáš jeho polohu, po čase ho dokážeš nahmatať bez toho, aby si naň musel pozerať.

Kým tlačidlo trafíš po pamäti, displej vyžaduje celú sériu pohybov: nájsť správnu podponuku, trafiť virtuálny bod a pohľadom overiť, či auto vôbec zareagovalo. Výsledkom nie je jeden dlhý pohľad mimo cesty, ale opakované preskakovanie očí medzi premávkou a obrazovkou.

Približne 61 % respondentov označilo aspoň jednu obrazovku, zariadenie alebo rozhranie vozidla, ktoré ich bežne odpútava od cesty. Išlo napríklad o nastavovanie ovládacích prvkov, navigáciu, pracovné upozornenia či hands-free hovory.

Pocity šoférov potvrdzuje aj výskum v simulátore

Do podobného výsledku dospela aj vedecká štúdia publikovaná v roku 2026 v odbornom časopise Transportation Research Part F: Traffic Psychology and Behaviour.

Výskumníci porovnávali fyzické a dotykové ovládacie prvky v jazdnom simulátore. Experimentu sa zúčastnilo 32 ľudí.

Účastníci ovládali svetlá, stierače, smerovky, výstražné svetlá či klimatizáciu. Pri úlohách, ktoré vyžadovali viac než jednu interakciu, im dotykový displej zabral viac času a zároveň sa zhoršil ich výkon za volantom.

Výskumníci zaznamenali väčšie kolísanie rýchlosti a polohy auta v jazdnom pruhu či pomalšiu reakciu na brzdenie vozidla pred nimi. Pri dotykovom ovládaní vodiči zároveň častejšie a dlhšie odvracali zrak od cesty.

Vedci potom na obrazovke iba vymenili polohu dvoch ovládacích prvkov. Už pri prvej úlohe po tejto zmene sa vodičom zhoršil výkon a pribudli dlhšie pohľady na displej.

Presne toto sa môže stať pri softvérových aktualizáciách auta. Automobilka zmení rozloženie menu a prvok, ktorý si mal mesiace naučený naspamäť, je zrazu inde.

Podobným smerom ukazoval už skorší výskum IAM RoadSmart a výskumného centra TRL z roku 2020. Pri používaní Apple CarPlay a Android Auto sa vodičom v simulátore zhoršilo udržiavanie auta v jazdnom pruhu, rýchlosti aj odstupu od vozidla pred nimi.

Najväčší rozdiel sa objavil pri výbere hudby dotykom. Reakčný čas sa oproti kontrolnej jazde zvýšil v priemere o 53 % pri Android Auto a o 57 % pri Apple CarPlay.

Pri porovnaní so staršími experimentmi vyšiel zásah do reakčného času dokonca horšie než pri písaní textovej správy počas jazdy. Nešlo o priame porovnanie v jednom teste, no záver je varovný: aj obyčajné preklikávanie hudby dokáže vodiča zamestnať výraznejšie, než by čakal.

Euro NCAP už za zlé ovládanie môže autu zobrať body

Téma sa dostala aj do bezpečnostného hodnotenia nových áut.

Euro NCAP od roku 2026 zmenilo svoje hodnotiace protokoly. V časti Safe Driving sa po novom sleduje aj používateľské rozhranie vozidla, teda umiestnenie, zrozumiteľnosť a jednoduchosť používania základných ovládacích prvkov.

Ide o súčasť širšej zmeny bezpečnostných testov áut od roku 2026, pri ktorej sa viac bodov presunulo aj k systémom, ktoré majú nehode predísť.

Euro NCAP displeje nezakazuje a nemá právomoc automobilkám diktovať, ako má interiér vyzerať. Ak však výrobca schová základné funkcie hlboko do menu alebo ich ovládanie zbytočne skomplikuje, auto môže prísť o body.

Pozornosť sa venuje napríklad smerovkám, výstražným svetlám, klaksónu, stieračom a svetlám.

Nemusí ísť vždy o klasické mechanické tlačidlo. Pri niektorých funkciách môže poslúžiť aj pevne vyhradený prvok na displeji, ktorý vodič nemusí hľadať v menu.

Náhradou nemusí byť ani hlas. Nedávny test hlasového ovládania v 40 moderných autách ukázal, že navigáciu či klimatizáciu zvládajú mnohé systémy dobre, no pri dôležitých funkciách stále narážajú na limity. Výstražné svetlá hlasom nedokázalo zapnúť ani jedno zo 40 testovaných áut.

Veľká obrazovka sama osebe ešte nie je problém

Iný pohľad ponúka test švédskeho magazínu Vi Bilägare. Redakcia porovnávala, ako rýchlo vodiči zvládnu bežné úlohy v rôznych autách.

Pri rýchlosti 110 km/h zapínali vyhrievanie sedadla a odmrazovanie, menili teplotu, prepínali rádio, nulovali denné počítadlo kilometrov a upravovali osvetlenie prístrojov či centrálneho displeja.

Kým vodič dokončil všetky úlohy, auto prešlo v priemere 813 metrov. Pri podobnom teste v roku 2022 to bolo 756 metrov.

Neznamená to, že vodič celý tento úsek nepozeral na cestu. Ide o vzdialenosť prejdenú od začiatku prvej úlohy po dokončenie poslednej.

Rozdiely medzi autami však boli obrovské. Volvo XC60 s výrazne digitálnym ovládaním potrebovalo na splnenie úloh 485 metrov. Staršie Volvo V60 z roku 2016, ktoré má množstvo fyzických ovládačov, až 863 metrov.

Ešte lepšie dopadlo staré Volvo V70 z roku 2005, ktoré Vi Bilägare testovalo v roku 2022. Vďaka veľkým a jednoducho rozlíšiteľným tlačidlám vodič zvládol rovnaký typ úloh už počas 306 metrov jazdy.

Samotné tlačidlá teda ešte nič negarantujú. Ak sú malé, natlačené vedľa seba alebo zle rozmiestnené, vodič ich môže hľadať rovnako dlho ako ikonu na displeji. Najlepšie výsledky v testoch majú jednoducho autá, v ktorých základnú funkciu nájdeš na prvý pokus.