Ráno môže voziť ľudí, cez deň rozvážať balíky a večer slúžiť ako mobilná zdravotná služba. Nemecký koncept U-Shift II ukazuje dopravu, v ktorej sa nemení celé vozidlo, ale iba jeho horná časť.
Nemeckí výskumníci predstavili 18. júna 2026 v Karlsruhe druhú generáciu modulárneho konceptu U-Shift. Nejde o klasické auto s pevnou karosériou, ale o autonómnu elektrickú platformu, ktorá sa sama podsunie pod vybranú kapsulu, zdvihne ju a zaistí. Tá istá technická základňa tak môže raz fungovať ako malý mestský shuttle, inokedy ako doručovacia dodávka alebo servisné vozidlo pre špeciálne služby.
Podvozok a účel vozidla oddelili od seba
Projekt vedie Nemecké letecké a kozmické centrum DLR. Spolupracujú na ňom aj Karlsruhe Institute of Technology, Ulm University a Výskumný ústav pre automobilové inžinierstvo a pohonné systémy v Stuttgarte, známy ako FKFS. U-Shift pritom nevznikol ako jednorazový futuristický koncept pre výstavu. DLR túto myšlienku rozvíja už niekoľko rokov vo viacerých nadväzujúcich projektoch.
Pointa je v oddelení jazdnej časti od toho, na čo má vozidlo práve slúžiť. Bežné autá sú od začiatku viazané na konkrétnu úlohu. Autobus ostane autobusom, dodávka dodávkou a sanitka sanitkou. U-Shift II túto logiku obracia. Spodná časť vozidla ostáva rovnaká, mení sa iba kapsula.
Najbližšie má tento princíp k výmennému kontajneru. Kamión nemusíš prerábať zakaždým, keď vezie iný náklad. Vymení sa nadstavba a základ zostáva. Pri U-Shifte má podobnú úlohu plochý autonómny podvozok, ktorý si konkrétnu kapsulu vyzdvihne bez vodiča a bez zásahu obsluhy.
Pod kapsulou jazdí plochý podvozok s vlastným pohonom
Najdôležitejšou časťou systému je takzvaný driveboard. Ide o plochú jazdnú platformu, v ktorej je sústredená hlavná technika. Nachádza sa v nej elektrický pohon, štyri nábojové motory priamo v kolesách, batérie, riadenie, napájanie, monitorovanie aj centrálne ovládanie. Tieto komponenty vyvinul FKFS.
Keď má vozidlo zmeniť úlohu, driveboard sa presunie pod vybranú kapsulu. Následne ju nadvihne a mechanicky uzamkne. Vývojári zdôrazňujú, že celý proces má prebehnúť bez človeka. To je dôležitý rozdiel oproti bežným modulárnym riešeniam, pri ktorých sa nezaobídeš bez technika, rampy alebo špeciálneho manipulačného zariadenia.
KIT sa pri projekte podieľal aj na návrhu podvozka s integrovaným zdvíhacím systémom. Ten má umožniť vyzdvihnutie a odloženie kapsuly bez dodatočnej infraštruktúry. Mestu by tak teoreticky stačil priestor, kde kapsula stojí, a vozidlo, ktoré sa pod ňu vie presne dostať. Práve táto jednoduchosť rozhodne, či by podobný systém niekedy dával zmysel aj mimo testovacieho areálu.
Nadstavba vozidlu prezradí, čo má práve robiť
Výmena nadstavby nie je iba mechanická operácia. Keď sa driveboard spojí s kapsulou, nadviaže s ňou aj digitálne spojenie. Vozidlo tak vie, aký typ nadstavby nesie a akú úlohu má vykonávať. Iné požiadavky má preprava cestujúcich, iné logistika a iné mobilná zdravotná alebo servisná služba.
Elektronickú a softvérovú architektúru vyvíjal tím z KIT. Systém prepája funkcie platformy s technológiami v kapsule a podľa toho upravuje správanie vozidla. Softvér pasažierskej verzie tak manažuje otváranie dverí, informačné panely či plynulé brzdenie pre komfort ľudí. Pri nákladnom module sa zasa prepne do režimu sledovania balíkov a plánovania najrýchlejšej trasy.
Vývojári počítajú aj s bezdrôtovými aktualizáciami softvéru. V tomto bode sa autonómne vozidlá začínajú podobať skôr na pojazdné digitálne systémy než na klasické mechanické stroje. Pri autách sú však nároky niekde úplne inde. Kým v telefóne zamrznutá aplikácia iba otravuje, chyba v softvéri autonómneho vozidla môže ochromiť premávku alebo ohroziť ľudí.
Najťažší moment prichádza pri dokovaní
Samostatná jazda je iba jedna časť problému. U-Shift II sa musí vedieť pod kapsulu trafiť s centimetrovou presnosťou. Na to používa kamery, radar a lidar. Lidar si môžeš predstaviť ako laserový snímač, ktorý neustále meria okolie a vytvára z neho priestorový obraz.
Senzorický koncept, spracovanie dát a plánovanie pohybu vyvíjala Ulm University. V spolupráci s pohybovými systémami z FKFS má vozidlo zvládnuť presné manévrovanie aj samotné napojenie na kapsulu. Bez tejto presnosti by celý koncept prestal fungovať. Ak sa platforma netrafí správne, kapsulu bezpečne nezdvihne ani neuzamkne.
Počas jazdy drží kapsulu na mieste uzamykací systém vyvinutý v DLR. Nejde o žiadne zanedbateľný detail. Kapsula musí zostať stabilná pri brzdení, zákrute, nerovnostiach aj pri prípadnom núdzovom manévri. Akokoľvek vizionársky projekt vyzerá, na konci dňa musí konštrukcia zvládnuť obyčajné preťaženie pri prudkom brzdení.
Zatiaľ patrí skôr do testovacieho areálu než do mestskej premávky
Projekt U-Shift II podporilo Ministerstvo hospodárstva, práce a cestovného ruchu Bádenska-Württemberska sumou 10 miliónov eur, z čoho KIT získal 1,7 milióna eur. Región má silnú automobilovú tradíciu a projekt má pomôcť aj menším a stredným firmám, ktoré sa chcú zapojiť do vývoja autonómnej a prepojenej mobility.
Do reálnej premávky má však U-Shift II ešte ďaleko. Nateraz ho treba vnímať ako výskumný demonštrátor, nie ako hotový produkt pre mestské dopravné podniky. DLR hovorí o overovaní modulárnej výmeny kapsúl v uzavretom priestore. Medzi takýmto testom a bežnou jazdou medzi chodcami, cyklistami a taxíkmi je ešte veľký rozdiel.
Myšlienka je napriek tomu zaujímavá. Ak by sa podobný systém raz podarilo dotiahnuť, mestá by nemuseli kupovať osobitné vozidlá pre každú službu. Stačila by flotila univerzálnych podvozkov a viacero kapsúl podľa potreby. Otázkou zostáva, či univerzálnosť nakoniec prinesie úsporu, alebo sa ukáže, že špecializované vozidlá majú stále jednu výhodu: nemusia vedieť všetko, stačí im robiť jednu vec naozaj dobre.
