Ráno naštartuješ a motor namiesto bežných 700 či 800 otáčok drží pokojne 1 200 až 1 500. Po chvíli otáčky samy spadnú. Práve odtiaľ vznikol zvyk čakať, kým sa ručička dostane pod 1 000 ot./min, a až potom sa pohnúť.
Takáto hranica však pre motor neexistuje. Vyšší voľnobeh po studenom štarte je normálna súčasť jeho riadenia a pokles otáčok ešte neznamená, že je motor zahriaty.
Ak po štarte pár sekúnd počkáš, kým sa chod motora ustáli, a potom sa pokojne rozbehneš, motoru tým neublížiš. Podstatnejšie je, čo s plynom spravíš počas prvých kilometrov.
Vyššie otáčky po studenom štarte majú konkrétny dôvod
Studený benzín sa odparuje horšie než teplý. Časť paliva sa pri prvých cykloch zachytáva na studených stenách sania a valcov, preto motor potrebuje po štarte inú dávku paliva a vzduchu než po zahriatí.
Riadiaca jednotka podľa teploty motora a okolitého vzduchu upraví zmes, množstvo vzduchu aj zapaľovanie. Voľnobeh ide vyššie.
Vyššie otáčky zároveň pomáhajú čo najrýchlejšie zohriať katalyzátor. Kým je studený, nedokáže spracúvať spaliny tak účinne ako po zahriatí. Práve preto môže byť prvých niekoľko desiatok sekúnd motor hlučnejší a jeho chod trochu iný než pri štarte teplého auta.
Pri teplom motore alebo vyššej vonkajšej teplote riadiaca jednotka nemusí držať zvýšený voľnobeh dlho. V mraze ho nechá vyššie dlhšie, pretože studený motor aj katalyzátor potrebujú viac času, kým sa dostanú do teploty, pri ktorej už elektronika môže otáčky stiahnuť.
Staršie karburátorové motory riešili podobnú situáciu sýtičom. Vodič ním obohatil zmes a motor po studenom štarte držal vyššie otáčky. Pri modernom vstrekovaní to všetko nastavuje elektronika bez zásahu vodiča.
Pokles pod 1 000 otáčok neznamená, že olej je už teplý
Tu vzniká najväčší omyl. Motor po chvíli stíchne, otáčky spadnú napríklad na 800 a vyzerá to, akoby mal studený štart za sebou.
Motorový olej však môže mať stále teplotu len pár stupňov nad tým, čo bolo ráno vonku.
Studený olej má vyššiu viskozitu, teda je hustejší. Olejové čerpadlo ho začne tlačiť motorom prakticky okamžite po štarte, no cez jemné mazacie kanály preteká s väčším odporom než po zahriatí.
Samotný tlak oleja motor nezachráni. Rozhoduje aj to, či sa medzi hriadeľom a ložiskom vytvorí dostatočne pevná vrstva oleja. Ak sa stenčí, kovové plochy sa začnú navzájom dotýkať a opotrebenie prudko rastie.
Mazanie teda po štarte funguje. Motor však ešte nemá rovnaké podmienky ako po desiatich či pätnástich minútach jazdy.
Päť či desať minút státia na voľnobehu oleju veľmi nepomôže. Motor bez záťaže vyrába málo tepla, takže olej zostáva dlho studený. Pokojná jazda ho zahreje rýchlejšie než čakanie pred domom.
Studený olej zaťažuje ložiská turba práve pri prudkej akcelerácii
Pri turbomotore je teplota oleja ešte dôležitejšia. Hriadeľ turbodúchadla sa pri záťaži otáča extrémnou rýchlosťou a jeho uloženie maže ten istý olej, ktorý cirkuluje motorom.
Keď krátko po štarte pridáš plný plyn, množstvo výfukových plynov prudko narastie a turbína sa rýchlo roztočí. Turbo sa tak dostane do vysokého zaťaženia práve v čase, keď je olej stále hustý.
Olej už v ložiskách je. Problém nie je v tom, že by turbo niekoľko minút bežalo úplne nasucho. Rozdiel je v prietoku a v podmienkach, za ktorých sa medzi hriadeľom a ložiskom vytvára mazací film.
Pri zahriatom oleji sa mazivo dostáva cez uloženie ľahšie a ložisko pracuje v režime, na ktorý bolo navrhnuté pri plnej záťaži.
Jedna prudká akcelerácia turbo nezabije. Ak to však robíš za studena pravidelne, turbo sa ti za to po rokoch môže odmeniť účtom za nový diel.
Príliš nízke otáčky za studena zvyšujú tlak vo valcoch aj zaťaženie ložísk
Rada držať studený motor za každú cenu pod 2 000 ot./min tiež nie je univerzálna. Pri niektorých motoroch môžeš spraviť presný opak toho, čo chceš.
Zaradíš vysoký prevodový stupeň, otáčky necháš spadnúť veľmi nízko a potom silno stlačíš plyn. Motor sa síce netočí rýchlo, ale vo valcoch vzniká vysoký tlak a veľkú záťaž dostanú piesty, ojnice aj ložiská kľukového hriadeľa.
Studenému motoru preto viac vyhovuje normálny stred otáčkového pásma a menší plyn než podtáčanie pri veľkej záťaži. Netreba ho držať tesne nad voľnobehom, rovnako ako nemá význam hneď po štarte vytáčať ho do vysokých otáčok.
Rozhodujúca je aj teplota oleja. Ručička chladiacej kvapaliny môže byť už na bežnej hodnote, no olej ešte stále nemusí byť poriadne zahriaty. Chladiaca kvapalina odoberá teplo priamo z bloku a hlavy motora, preto sa jej teplota zdvihne skôr.
Ak auto ukazuje teplotu oleja, je to pri zahrievaní lepší údaj než ručička vody. Ak ju neukazuje, po dosiahnutí bežnej teploty chladiacej kvapaliny ešte pár kilometrov motoru nedávaj plnú záťaž.
