Prehriaty motor ešte automaticky neznamená prasknuté tesnenie pod hlavou ani zničený chladič. Chladiaci systém treba najprv rozdeliť na dve veci. Jedna je prietok chladiacej kvapaliny cez motor a chladič. Druhá je prúdenie vzduchu cez chladič. Ak je obmedzené jedno z toho, systém odvádza menej tepla a teplota motora začne stúpať.

Prehrievanie motora môže začať už na prednej strane chladiča

Chladič nie je nádoba, v ktorej sa kvapalina len ochladí. Je to hustá sieť tenkých kanálikov a kovových rebier. Horúca kvapalina pritečie z motora do chladiča, rozdelí sa do úzkych priechodov a okolo nich musí prúdiť vzduch. Práve ten cez kov odoberá teplo.

Ak je pred chladičom igelitová taška, lístie, blato alebo hrubá vrstva hmyzu, kvapalina môže cez chladič stále prechádzať. Problém je v tom, že okolo rebier nejde dosť vzduchu. Chladič je potom ako radiátor zakrytý dekou. Teplo v ňom je, ale nemá sa kam rýchlo odviesť.

Pri pokojnej jazde po rovine sa to nemusí ukázať. Stačí však kopec, horúci deň, zapnutá klimatizácia alebo plne naložené auto. Motor vyrába viac tepla a zmenšená chladiaca plocha už nestačí.

Jemné kovové lamely zväčšujú plochu, cez ktorú sa teplo odovzdáva do vzduchu. Keď sú upchaté alebo ohnuté, chladič stále vyzerá ako jeden kus, ale jeho účinná plocha je menšia.

Ventilátor chladiča rozhoduje pri státí v kolóne a pomalej jazde

Chladič potrebuje prúdenie vzduchu. Pri rýchlejšej jazde do neho vzduch naráža cez prednú masku, prejde cez rebrá a odnesie teplo preč. Pohyb auta tak vytvára prirodzený nápor vzduchu.

Pri státí na semafore alebo v zápche sa tento nápor stratí. Chladič zostane v horúcom priestore za nárazníkom a musí nastúpiť ventilátor. Jeho úloha je pretiahnuť vzduch cez chladič aj vtedy, keď auto stojí.

Ak sa ventilátor nespustí, chladič môže byť čistý a v systéme môže byť dosť kvapaliny, no teplo sa z neho nebude odvádzať dostatočne rýchlo. Preto sa takáto porucha často prejaví hlavne v meste. Na diaľnici teplota drží, lebo chladič ochladzuje nápor vzduchu. V kolóne alebo po zastavení začne stúpať.

Keď sa motor prehrieva najmä pri státí, prvé podozrenie nejde na samotný motor, ale na nútené chladenie. Treba skontrolovať ventilátor, poistku, relé, odpor, snímač teploty a kabeláž. Nestačí pozrieť, či sa vrtuľa dá rukou pretočiť. Dôležité je, či k nej v momente chladenia príde napätie a či sa rozbehne.

Keď sa teplo neodvádza, rastie teplota chladiacej kvapaliny aj tlak v systéme. Najslabší diel potom povolí ako prvý. Niekedy je to stará hadica, inokedy plastová príruba, expanzná nádobka alebo samotný chladič.

Horná a dolná hadica chladiča ukážu problém s termostatom aj cirkuláciou

Ak je chladič zvonka čistý, ventilátor sa spúšťa a motor sa napriek tomu hreje, treba riešiť cirkuláciu. Chladiaci systém má malý a veľký okruh. Kým je motor studený, kvapalina obieha hlavne v motore. Chladič je v tejto fáze do veľkej miery mimo hry.

O prepnutie medzi týmito režimami sa stará termostat. Nie je to elektrická kontrolka, ale mechanický ventil. Keď sa kvapalina zohreje, termostat sa začne otvárať a pustí horúcu kvapalinu do chladiča. Ak sa neotvorí, motor si teplo drží v sebe. Chladič môže byť v poriadku, ale horúca kvapalina sa k nemu nedostane v potrebnom množstve.

Pre vodiča sa to môže prejaviť jednoducho. Jedna hadica chladiča je veľmi horúca, druhá zostáva výrazne chladnejšia. Na jednej strane sa teplo hromadí, ale cez chladič neprechádza normálny prietok. Často za tým býva termostat zaseknutý v zatvorenej polohe.

Termostat sa vie pokaziť aj opačne. Ak zostane otvorený, motor sa väčšinou neprehrieva, ale dlho sa nevie zohriať. Jazdí studený, má vyššiu spotrebu a pri diesli sa môžu zhoršiť podmienky pre regeneráciu DPF. To je iný problém.

Kontrola hadíc nie je verdikt, ale len orientácia. Teplotu je lepšie merať bezdotykovým infračerveným teplomerom. Aj ten ukazuje len povrch hadice, nie presnú teplotu kvapaliny vo vnútri. Výsledok môže ovplyvniť prúdenie vzduchu v motorovom priestore, materiál hadice aj jej poloha. Holou rukou sa do horúceho motorového priestoru neoplatí siahať.

Rozdiel teplôt medzi hadicami nemusí znamenať zlý termostat. Podobne sa správa slabá vodná pumpa, poškodené obežné koleso, uvoľnená remenica, problém s remeňom, elektrická pumpa bez napájania alebo vzduchová bublina po výmene kvapaliny. Ak vzduch zostane v hlave motora, hadici alebo radiátore kúrenia, kvapalina cez dané miesto neprúdi správne a vzniká horúce miesto.

Tu neriskuj. Keď je motor horúci, chladiaca kvapalina nie je len „teplá voda“ v nádobke. Systém je natlakovaný a po povolení vie kvapalina vystreknúť cez otvor veľkou silou. Viečko expanznej nádoby preto neotváraj na horúcom motore, hadice nestláčaj ani neodpájaj. Najprv nechaj motor vychladnúť, až potom má zmysel niečo kontrolovať.

Prvá pomoc pri prehrievaní motora počas jazdy

Ak teplota nebezpečne stúpa a nemôžeš okamžite bezpečne zastaviť, zapni kúrenie v aute na maximum a ventilátor pusti naplno. Otvor okná, aby sa dalo v kabíne vydržať. Kúrenie v interiéri funguje ako malý záložný chladič. Radiátor kúrenia odoberá časť tepla z chladiacej kvapaliny a posiela ho do kabíny.

Nie je to oprava poruchy. Je to len spôsob, ako motoru krátkodobo odobrať časť kritického tepla, kým sa dostaneš na bezpečné miesto. Ak teplota stále rastie, treba zastaviť, vypnúť motor a nechať ho vychladnúť. S tlakovým chladiacim systémom nemanipuluj, ak nevieš, čo robíš. Pri pochybnostiach je bezpečnejšie zavolať servis alebo odťah.

Prehriaty motor sa neoplatí skúšať ďalšou jazdou. Ak teplota stúpa nad normál, chladiaci systém už nedokáže odvádzať teplo. Vtedy sa z jednoduchej kontroly chladiča, ventilátora alebo termostatu môže stať oprava hlavy valcov, tesnenia alebo celého motora.