Rozšírený názor medzi vodičmi je jednoduchý: zaparkujem, vypnem motor a hotovo. Pri atmosférickom motore to väčšinou nevadí. Pri motore s turbom to však môže byť presne ten moment, keď sa začne problém. Samozrejme, nie hneď, ale potichu a postupne. Dôvodom je turbo, ktoré po záťaži nezhasína spolu s motorom. Zhasne mu ale prísun oleja, ktorý ho chladí a maže, upozorňuje automechanik z dielne Autojusa.

Prečo je turbo odkázané na olej a chladenie počas jazdy

Turbo je v princípe malá turbína poháňaná výfukovými plynmi. Pri vyššej záťaži sa točí rádovo v stovkách tisíc otáčok za minútu a jeho teleso sa zohrieva na stovky stupňov. Dôležité je povedať, že ložiská turba nie sú mazané „na sucho“. Sú závislé od motorového oleja, ktorý ich obmýva a zároveň odvádza teplo.

To znamená, že olej v turbe nerobí len mazanie. Robí aj chladenie. A olej sa tam dostáva len vtedy, keď beží motor a olejové čerpadlo vytvára tlak. Turbo po záťaži ešte chvíľu dobieha a hlavne zostáva extrémne horúce. Keď motor vypneš, zastavíš mu obeh oleja, ktorý ho maže a zároveň odvádza teplo.

Inými slovami: prísun oleja a chladenie sa zastavia, zatiaľ čo turbo je ešte rozpálené a jeho ložiská sú bez mazania.

Čo sa deje v turbe po vypnutí horúceho motora

Keď vypneš motor krátko po záťaži, olej ostane stáť priamo v horúcich ložiskách turba. Teplo sa nemá kam odvádzať. Olej sa v horúcich ložiskách začne tepelne rozkladať. Mechanicky ide o to, že olej mení svoje vlastnosti a vytvára tvrdé uhlíkové usadeniny.

Tieto usadeniny sa neusadia niekde bokom. Usadia sa presne tam, kde má olej pretekať. Postupne zmenšujú prierez mazacích kanálov a zhoršujú mazanie ložísk. Turbo nezačne hučať hneď. Najprv sa zvýši jeho vôľa, potom začne púšťať olej do sania alebo výfuku a nakoniec sa ložisko môže zadierať.

Problém je, že vodič medzi prvým a posledným krokom nevidí súvislosť. Vidí len pokazené turbo o niekoľko mesiacov neskôr.

Pravidlo 30 sekúnd pre dochladenie turba po jazde a kedy ho naozaj potrebuješ

V praxi nejde o minúty státia na parkovisku. Ide o krátke dochladenie po záťaži. Dá sa to zhrnúť do jednoduchého pravidla: po svižnej jazde stačí 30 až 60 sekúnd na voľnobehu. Je to presne ten čas, kým si odopneš pás, zoberieš telefón a pozrieš sa, čo máš na sedadle spolujazdca.

Nie každé vypnutie motora je riziko. Rozdiel je v tom, čo motor robil predtým. Ak si jazdil pokojne po meste alebo krátko po okreske, teploty výfukových plynov nie sú extrémne. Turbo nie je rozžeravené a olej sa po vypnutí neprepáli.

Typická riziková situácia je zjazd z diaľnice rovno na pumpu. Motor ide minúty v záťaži, potom prudko zabrzdíš a vypneš ho do pár sekúnd. Turbo má v tej chvíli najvyššiu teplotu a olej sa zastaví presne v tom okamihu.

Prečo Start-Stop problém úplne nerieši

Majitelia novších áut sa často pýtajú, či to za nich nevyrieši systém Start-Stop. Ten síce sleduje teploty a za určitých podmienok motor nevypne, ale jeho cieľom je šetriť palivo a emisie, nie chrániť turbo v každej situácii.

Pri pomalej mestskej jazde je to v poriadku. Problém je pri schádzaní z diaľnice alebo po dlhej záťaži. Vtedy môže motor zhasnúť presne v najhoršom momente. Preto má zmysel Start-Stop v takej situácii manuálne vypnúť a nechať motor pár desiatok sekúnd bežať.

Kvalita oleja, interval výmeny a príznaky, že turbo trpí

Keď hovoríme o prepáľovaní oleja, treba povedať aj druhú vec: veľkú rolu hrá jeho kvalita a stav. Starý a degradovaný olej znáša vysoké teploty výrazne horšie než čerstvý. Ak niekto jazdí dlhé intervaly výmeny, napríklad 30 000 km, a zároveň občas vypína motor hneď po záťaži, riziko sa násobí.

Pravidelná výmena v rozumnejších intervaloch, približne 10 až 15 tisíc kilometrov, nedokáže zlé návyky úplne vymazať, ale dokáže ich následky spomaliť.

Keď začne turbo pri zrýchľovaní pískať, z výfuku ide modrastý dym alebo auto cítiť stratu výkonu a padá do núdzového režimu, už nejde o prevenciu. To sú signály, že následky sa začínajú ukazovať. Inými slovami, toto už nie je fáza prevencie. To je fáza, keď sa následky začínajú prejavovať.