Chladič motora môže odchádzať potichu: Tieto nenápadné príznaky ukazujú, že už nestíha chladiť a motor stráca tepelnú rezervu

Auto sa môže prehrievať aj dlho predtým, než sa rozsvieti kontrolka. Chladič často najprv presakuje, stráca účinnosť a pri automate môže narobiť problém nielen motoru, ale aj prevodovke.
chladic motora auto
Zdroj: Autorady.sk / Martin Borko

Chladič motora si veľa vodičov predstavuje len ako pasívny kus kovu vpredu za maskou. Niečo, cez čo fúka vzduch a tým to končí. Lenže chladič nie je dekorácia ani obyčajné rebrovanie. Je to výmenník tepla, cez ktorý motor neustále odovzdáva energiu, ktorú nedokázal premeniť na pohyb. Keď tento diel prestane fungovať správne, problém sa nezačne pri ventilátore ani pri budíku na palubovke. Začne sa priamo v bloku motora, kde teplota prestane byť pod kontrolou.

Na fungovanie chladiča upozornil automechanik z dielne TRQ Auto Parts. Princíp je jednoduchý len na prvý pohľad. Horúca chladiaca kvapalina vyjde z motora, prejde cez jadro chladiča a tam odovzdá teplo vzduchu, ktorý cez neho prechádza počas jazdy alebo ho pretlačí ventilátor. Potom sa ochladená vracia späť do motora.

Inými slovami, chladič neochladzuje kov motora priamo. Ochladzuje kvapalinu, ktorá teplo z motora odviedla. A práve preto vie byť zradný. Auto sa ešte neprehrieva, ale chladič už môže strácať účinnosť alebo tesnosť.

Chladič motora ochladzuje kvapalinu, nie blok motora, a preto sa porucha často schová

Jadro chladiča tvorí sieť tenkých kanálikov a rebier. Kanálikmi tečie chladiaca kvapalina, rebrá zväčšujú plochu, cez ktorú sa teplo odovzdáva do vzduchu. Problém je, že tieto kanáliky sú úzke a materiál chladiča je tenký. Stačí usadenina vo vnútri, korózia, poškodené rebrá alebo zanesenie nečistotami zvonka a prestup tepla klesá. Motor síce ešte chvíľu funguje normálne, ale tepelná rezerva systému je menšia.

chladiacia kvapalina kontrola_4
Zdroj: Autorady.sk / Martin Borko

Práve preto sa porucha často neukáže hneď. V chladnom počasí a pri pokojnej jazde ešte systém stíha. Potom príde horúci deň, kolóna, ťahanie prívesu alebo dlhšie státie na voľnobehu a teplota zrazu vystrelí hore. Nie preto, že by sa niečo pokazilo v tej chvíli, ale preto, že chladič už dlhší čas nestíhal odvádzať toľko tepla, koľko motor vyrába.

Prvé varovanie ti často dajú nos a oči. Ak po jazde prídeš k prednej maske a cítiš sladkastú vôňu pripomínajúcu javorový sirup alebo cukrovú vatu, nie je to „divný pach z cesty“. Často ide o glykol z unikajúcej chladiacej kvapaliny. Rovnako podozrivý je biely alebo zelenkastý povlak na hliníkových spojoch chladiča. Vyzerá trochu ako vodný kameň. V skutočnosti je to zaschnutý zvyšok kvapaliny, ktorá presakovala cez drobnú netesnosť.

Kritické miesta chladiča motora, kde hľadať stopy úniku, kým nie je neskoro

Chladič najčastejšie nezačne tiecť uprostred plochy bez dôvodu. Slabé miesta bývajú na bokoch, kde sa spája plastová nádrž s hliníkovým jadrom. Práve tam sa stretávajú dva rozdielne materiály, ktoré sa pri každom ohriatí a vychladnutí rozťahujú inak. Roky tepelných cyklov, tlak v systéme a vibrácie spôsobia, že tesnenie tvrdne a spoj začne presakovať.

Druhé slabé miesto je samotné jadro chladiča. To môže poškodiť kameň, kus plastu z cesty, hmyz nalepený medzi rebrami alebo korózia zvnútra. Na pohľad to niekedy vyzerá ako maličkosť. Lenže aj malá netesnosť znamená úbytok kvapaliny a menší objem, ktorý vie z motora odviesť teplo. Motor sa teda nechladí horšie preto, že by bol zrazu „teplejší“, ale preto, že v obehu je menej kvapaliny a menšia plocha, cez ktorú sa teplo stíha odovzdať.

chladic klimatizacie a za nim chladic motora.jpg
Zdroj: Autorady.sk / Martin Borko

Tu sa to celé začne predražovať. Najprv dolievaš trochu kvapaliny. Neskôr si všimneš vlhké mapy na spodnej hrane chladiča alebo farebné bodky na plastovej vani pod motorom. Potom sa auto začne prehrievať v zápche a kúrenie raz hreje, raz nie. To už býva signál, že v systéme kolíše objem kvapaliny alebo sa do obehu dostáva vzduch.

Práve v tejto chvíli veľa ľudí siahne po tekutom „opravárovi“ do chladiča. Znie to síce rozumne, ale je to pasca. Taký prípravok síce môže na chvíľu upchať malú dierku, no rovnako vie zalepiť aj jemné kanáliky v jadre chladiča alebo vo výmenníku kúrenia. Tým zhorší prietok a zníži účinnosť celého systému. Z malej netesnosti tak ľahko vznikne väčší problém, len o pár dní neskôr.

Keď chladič chladí aj automatickú prevodovku, porucha sa vie predražiť oveľa rýchlejšie

Na toto veľa vodičov vôbec nemyslí. Niektoré chladiče majú v sebe aj samostatný okruh pre olej automatickej prevodovky. Menšie prípojky na chladiči neslúžia motoru, ale prevodovke. To znamená, že jeden diel často chladí dva rôzne systémy. Pri manuáli tieto prípojky zvyčajne vôbec nie sú alebo zostávajú zaslepené. Pri automate je situácia citlivejšia.

Ak chladič stráca účinnosť, netrpí len motor. Trpí aj prevodový olej. A olej v automate je na teplotu citlivý oveľa viac, než si ľudia myslia. Keď sa prehrieva, stráca viskozitu aj schopnosť chrániť lamely a hydraulické obvody. To znamená, že problém v chladiči sa môže neskôr prejaviť trhaním, oneskoreným radením alebo predčasným opotrebovaním prevodovky.

automaticka prevodovka
Zdroj: Jean-Philippe Delberghe / unsplash.com

Ešte horší scenár nastane vtedy, keď vo vnútri spoločného chladiča zlyhá stena medzi okruhom chladiacej kvapaliny a okruhom ATF oleja. Vtedy sa z toho stane mixér. Voda a glykol sa dostanú do prevodového oleja, vytvorí sa emulzia a automatická prevodovka je prakticky na odpis.

Niekedy sa tomu hovorí jahodový koktail, lebo olej stratí normálnu farbu a zmení sa na ružovú spenenú kašu. V tej chvíli už nejde len o výmenu chladiča. Nasleduje rozobratie alebo výmena celej prevodovky. Preto je pri automate starý alebo podozrivý chladič oveľa vážnejší problém, než vyzerá.

Stará chladiaca kvapalina urýchľuje koróziu a nový chladič z nej už nespraví

Samotná výmena kvapaliny prasknutý chladič nezachráni. Ak je poškodený spoj plastu s hliníkom alebo je prerazené jadro, nová kvapalina len ukáže to, čo už je mechanicky zlé. To ale neznamená, že výmena kvapaliny je zbytočná. Presne naopak.

Chladiaca kvapalina nie je len farebná voda proti zamrznutiu. Obsahuje antikorózne prísady, ktoré chránia hliník, oceľ, tesnenia aj vodnú pumpu. Keď zostane v aute príliš dlho, tieto prísady sa vyčerpajú. Kvapalina potom stráca ochranné vlastnosti a systém začne zvnútra korodovať. Inými slovami, stará kvapalina už chladič nechráni. Začne ho pomaly požierať zvnútra. Preto má zmysel držať sa intervalu približne každé tri až štyri roky, ak výrobca neurčuje inak.

Ak teda cítiš sladkastý pach pri prednej maske, vidíš biely povlak na spojoch, hladina v expanznej nádobke pomaly klesá alebo máš automat a olej v ňom začína meniť farbu do ružovej emulzie, nečakaj na kontrolku. Chladič je jednoduchý diel len dovtedy, kým funguje. Keď začne strácať tesnosť alebo účinnosť, neohrozuje len komfort. Ohrozuje teplotnú stabilitu motora a pri automate aj samotnú prevodovku.