Pri bežnej servisnej prehliadke sa neobjavilo nič, čo by naznačovalo blížiaci sa kolaps motora. Vozidlo prišlo na štandardnú výmenu oleja, bez hlásených porúch, bez nezvyčajných zvukov, s funkčným štartom a bez aktívnych výstrah na palubnej doske. Servisná história neukazovala zanedbanie ani vynechané intervaly. Zlom nastal až v momente, keď bol demontovaný olejový filter.
V jeho vnútri sa nachádzali kovové častice, ktoré tam nemali čo robiť. Nešlo o zvyšky po staršom poškodení ani o ojedinelý prípad. Išlo o známku prebiehajúceho mechanického opotrebenia, ktoré sa odohrávalo mimo zorného poľa bežnej diagnostiky. Motor sa neničil náhle. Neničil sa ani v dôsledku nedostatku oleja. Rozpadal sa postupne, v prostredí, ktoré navonok pôsobilo ako správne udržiavaný systém.
Až následná analýza ukázala spoločný menovateľ, dlhodobé používanie oleja, ktorý síce spĺňal základnú viskozitu, no nezodpovedal špecifikácii, s akou výrobca motor navrhoval. Práve táto odchýlka, roky považovaná za zanedbateľnú, sa ukázala ako rozhodujúca.
Prípad, na ktorý upozornil automechanik Imran Sokwala, nie je o zanedbanej údržbe v klasickom zmysle. Je o slepej viere v to, že „olej ako olej“. O rozdiele medzi viskozitou, ktorá je papierovo podobná, a olejom, okolo ktorého bol motor reálne navrhnutý, mechanicky, hydraulicky aj chemicky.
Detail, ktorý sa pri bežnom servise prehliada
Scenár je vždy rovnaký. Auto príde na bežný servis. Olej sa vypustí, filter vymení, naleje sa nový olej. Presne tak, ako to robia stovky dielní denne. Rozdiel nastane až vo chvíli, keď niekto olejový filter skutočne otvorí a pozrie sa dovnútra. Nie letmo. Nie len pohľadom. Poctivo.
| Čo sa nachádza v olejovom filtri | Možný pôvod problému |
|---|---|
| Zlatisté / mosadzné špony | Kritické opotrebenie ložísk kľukového hriadeľa |
| Striebristé piliny | Mechanické poškodenie piestov alebo stien bloku motora |
| Čierny sliz (kal) | Extrémne dlhé intervaly výmeny alebo prehrievanie oleja |
| Kúsky gumy | Rozpadajúci sa rozvodový remeň v olejovom kúpeli (BIO) |
V tomto prípade sa vo filtri nachádzali kovové častice. Nie jemný prach, ale jasne rozpoznateľné špony. To už nie je varovanie, ale dôkaz, že motor sa mechanicky rozpadá. Filter si svoju úlohu splnil, no až v bode, keď bolo poškodenie nezvratné.
V motoršporte je rozrezanie olejového filtra rutina. V bežných servisoch ide o takmer zabudnutý zvyk. Pritom práve filter vie prezradiť viac než palubná diagnostika.
Prečo rozdiel medzi 0W-30 a 5W-30 nie je kozmetika
Laikovi sa rozdiel medzi „0W“ a „5W“ môže zdať zanedbateľný. Pri moderných motoroch však ide o zásadný parameter, s ktorým konštruktéri pracujú už pri samotnom návrhu agregátu. Platí to najmä pre motory značky BMW s technológiou Valvetronic alebo pre agregáty rodiny EcoBoost od spoločnosti Ford.
V prípade BMW nejde len o variabilné časovanie, ale o systém, ktorý mení samotný zdvih sacích ventilov. Množstvo nasávaného vzduchu sa tak neriadi primárne škrtiacou klapkou, ale mechanicky priamo na ventiloch. Tento mechanizmus pracuje v úzkej súhre s hydraulikou a tlak oleja je pre jeho presnú funkciu kľúčový. Ak olej pri studenom štarte alebo pri rýchlej zmene záťaže reaguje pomalšie, než s čím systém počíta, regulácia ventilov stráca presnosť.
Pri motoroch EcoBoost je citlivosť na olej daná kombináciou priameho vstrekovania, preplňovania a vysokých tepelných nárokov. Turbodúchadlo je mazané motorovým olejom a pri nesprávnej viskozite alebo nevhodnom aditívnom balíku môže dochádzať k oneskorenému mazaniu aj k prehrievaniu oleja. Zároveň ide o motory náchylné na jav LSPI – predčasné zapálenie zmesi pri nízkych otáčkach.
Pri studenom štarte rozhodujú sekundy. Olej s viskozitou 0W sa pri nízkych teplotách dostane k najvzdialenejším ložiskám skôr než olej 5W. Práve počas týchto prvých sekúnd vzniká najväčšia časť celkového opotrebenia motora.
Pri moderných priamovstrekových turbomotoroch zohrávajú dôležitú úlohu aj aditíva definované normami API SP alebo ILSAC GF-6. Olej s rovnakou viskozitou, no bez správnej normy, túto ochranu poskytovať nemusí.
Olejové čerpadlo už netlačí „naplno“. A práve to je problém
Moderné motory nepoužívajú jednoduché mechanické olejové čerpadlá. Ide o systémy s variabilným objemom, ktoré riadi riadiaca jednotka motora. ECU počíta s konkrétnym odporom oleja a podľa neho reguluje prietok aj tlak.
Ak je olej hustejší, než s akým motor počíta, elektronika môže vyhodnotiť tlak ako dostatočný a znížiť výkon čerpadla. Z pohľadu snímačov je všetko v norme. V realite však olej nemusí prúdiť tam, kde ho motor najviac potrebuje. Elektronika je spokojná, mechanika hladovie.
@imransokwala
Pasca menom BIO a chemická rovnováha oleja
Moderné konštrukcie pridali ďalší extrémne citlivý prvok, rozvodové remene pracujúce priamo v olejovom kúpeli. Stačí použiť olej s nesprávnym chemickým zložením a remeň začne degradovať.
Jeho mikročastice zapchávajú sací kôš olejového čerpadla. Oleja je v motore dosť, no nemá sa ako dostať k ložiskám. Variabilné čerpadlo sa snaží udržať tlak, elektronika hlási normu, no motor sa zadrie zvnútra.
Do toho vstupuje ešte ekologická rovina. Väčšina moderných olejov je typu Low SAPS, aby chránila filtre pevných častíc. Olej dnes nechráni len motor, ale aj výfukový systém. Nesprávna voľba znamená buď zrýchlené opotrebenie mechaniky, alebo zničený DPF či GPF.
Olej už nie je spotrebný materiál. Je to aktívny konštrukčný prvok motora. A jeho zanedbanie sa dnes neprejaví kontrolkou, ale faktúrou za nový agregát.
