Koľko ľudí chce ako svoje ďalšie auto elektromobil? Nový prieskum ukázal prekvapivo nízke číslo

Nový prieskum ukázal, aký pohon chcú Európania vo svojom ďalšom aute. Elektromobil si vybralo len 8 % opýtaných, v Poľsku dokonca 4 %, hoci registrácie BEV v EÚ rastú.
nabijanie elektromobilu auto
Zdroj: Autorady.sk / Martin Borko

Predaj elektromobilov v Európe rastie, no plány ľudí pri kúpe ďalšieho auta vyzerajú podstatne opatrnejšie. Batériový elektromobil si ako svoje ďalšie vozidlo vybralo v priemere iba 8 % respondentov.

V susednom Poľsku to boli dokonca len 4 %.

Vyplýva to z nového prieskumu o záujme Európanov o elektromobily, ktorý realizovala spoločnosť YouGov na objednávku Európskeho združenia automobilových dodávateľov CLEPA.

Do prieskumu sa však nezapojilo celé územie EÚ. Slovensko medzi skúmanými krajinami nebolo a YouGov zároveň neoslovoval iba ľudí, ktorí sa práve chystajú kúpiť auto.

V Poľsku by po elektromobile siahli len štyria zo sto opýtaných

YouGov oslovil 5 221 dospelých vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Španielsku a Poľsku. V každej krajine išlo približne o tisíc respondentov.

YouGov zbieral odpovede od 7. do 16. júla 2026. Zloženie vzorky následne upravil tak, aby čo najlepšie zodpovedala dospelej populácii každej krajiny.

Pri otázke na pohon ďalšieho auta označilo batériový elektromobil v priemere 8 % respondentov.

nabijanie auta elektromobil_1.jpg
Zdroj: Autorady.sk / Martin Borko

Najvyššie číslo vyšlo v Nemecku. BEV tam uviedlo 14 % opýtaných. Klasický hybrid skončil tesne za ním s 13 %. Nemecko bolo jedinou z piatich krajín, kde elektromobil túto kategóriu prekonal.

Úplne opačný výsledok prinieslo Poľsko. Elektromobil tam označili iba 4 % respondentov.

Nízky záujem v Poľsku korešponduje aj s tamojším trhom, kde elektromobily stále tvoria len malú časť nových registrácií.

Elektromobily už tvoria pätinu nových áut, no medzi respondentmi ich chce len 8 %

Reálne registrácie nových elektromobilov pritom tento rok rastú.

Podľa údajov ACEA o predaji elektromobilov v Európskej únii bolo za prvých šesť mesiacov 2026 v EÚ zaregistrovaných 1 220 890 nových batériových elektromobilov.

Ich podiel na všetkých nových osobných autách dosiahol 20,7 %. Rok predtým to bolo 15,6 %.

V Nemecku stúpol počet nových registrácií elektromobilov medziročne o 48 %, vo Francúzsku o 62,9 %.

Najväčšiu časť trhu však stále tvorili hybridné autá bez externého nabíjania s podielom 37,3 %. Benzínové a dieselové vozidlá mali spolu 29,7 %.

Osem percent z prieskumu a 20,7-percentný podiel na registráciách hovoria o dvoch rozdielnych veciach.

ACEA počíta autá, ktoré sa reálne zaregistrovali v celej EÚ. YouGov sa pýtal dospelých v piatich krajinách, aký pohon by malo mať ich ďalšie auto.

Medzi respondentmi boli aj ľudia, ktorí žiadne auto v najbližšom období kupovať nemusia. Výsledok 8 % preto nie je odhadom budúceho podielu elektromobilov na trhu.

Najviac ľudí odrádza cena a slabšia sieť nabíjačiek

Prieskum zisťoval aj to, čo ľudia považujú za problém pri prechode na elektrické autá.

Nedostatočnú nabíjaciu infraštruktúru označilo 46 % respondentov. Presne rovnaký podiel uviedol vysokú cenu vozidiel. Rastúce náklady na energie označilo 37 % opýtaných.

Pri tejto otázke bolo možné zvoliť viac odpovedí, preto sa percentá nesčítavajú do sto.

Až 75 % respondentov zároveň uviedlo, že ich krajina podľa nich zatiaľ nie je pripravená na úplnú elektrifikáciu dopravy.

Počet verejných nabíjacích bodov pritom rastie. analýza nabíjacej infraštruktúry v EÚ, na ktorú upozornila ACEA, pracuje už s približne 1,2 milióna verejných nabíjacích bodov.

elektromobil tesla_1 nabijaci bod
Zdroj: Autorady.sk / Martin Borko

Rozdiel medzi jednotlivými krajinami je však stále veľký. Česko a Poľsko patria podľa analýzy medzi trhy, kde zostáva verejná nabíjacia sieť v pomere ku klasickým čerpacím staniciam slabšie rozvinutá.

Veľký rozdiel vzniká aj podľa toho, kde vodič nabíja. Domáce nabíjanie vychádza lacnejšie než verejné, pričom najvyššiu cenu má spravidla rýchle DC nabíjanie.

Vodič s vlastným domom a nočným nabíjaním tak môže mať náklady na jazdu elektromobilom úplne inde než človek odkázaný iba na verejné stojany.

47 % respondentov uprednostňuje podporu pred zákazom technológií

CLEPA sa v prieskume pýtala aj na smerovanie európskej automobilovej politiky.

Podporu nízkoemisných a bezemisných vozidiel pomocou stimulov namiesto zákazu konkrétnych technológií zvolilo 47 % respondentov.

Ďalších 22 % si myslí, že EÚ by do výberu technológie na trhu nemala zasahovať. Zákaz konkrétnej technológie podporilo 17 % opýtaných.

Tieto výsledky prichádzajú v období, keď sa znovu riešia pravidlá pre nové autá po roku 2035.

Aktuálne platná európska legislatíva stále počíta od roku 2035 so 100-percentným znížením flotilových emisií CO2 nových osobných áut a dodávok.

Európska komisia však v decembri 2025 navrhla úpravu emisných pravidiel pre nové autá po roku 2035.

Návrh počíta s tým, že výrobcovia by museli dosiahnuť 90-percentné zníženie výfukových emisií CO2 na úrovni flotily. Zvyšných 10 % by mohli kompenzovať použitím nízkouhlíkovej ocele vyrobenej v EÚ, e-palív alebo biopalív.

Ak návrh prejde legislatívnym procesom v tejto podobe, po roku 2035 by na trhu mohli zostať aj plug-in hybridy, autá s predlžovačom dojazdu, mild-hybridy a za určitých podmienok vozidlá so spaľovacím motorom.

Zatiaľ však ide iba o návrh. K septembru 2026 nie je táto zmena schválená.

Pri plug-in hybridoch navyše samotná homologizácia nemusí veľa hovoriť o skutočnej prevádzke. Dáta z takmer milióna vozidiel ukázali, že reálne emisie plug-in hybridov môžu byť podstatne vyššie než hodnoty uvádzané pri homologizácii.

Prieskum financovalo združenie, ktoré presadzuje viac typov pohonu

Dáta zbierala spoločnosť YouGov, prieskum si však objednalo združenie CLEPA, ktoré zastupuje viac než 3 000 firiem z európskeho automobilového dodávateľského priemyslu.

CLEPA dlhodobo presadzuje, aby EÚ pri znižovaní emisií nechala priestor viacerým typom pohonu a nesmerovala trh iba k jednej technológii.

Prieskum navyše nepokrýva celú EÚ. Slovensko, Česko, Rakúsko, Holandsko ani škandinávske krajiny medzi skúmanými štátmi neboli.

Osempercentný výsledok preto platí pre päť skúmaných trhov, nie pre celú Európsku úniu.