Moderné autá sú bezpečnejšie než kedykoľvek predtým, no pri náraze do zadnej časti návesu sa ich ochrana môže v sekunde zmeniť na ilúziu. Nové testy Euro NCAP ukázali, že zadné ochranné rámy na európskych návesoch často nezabránia tomu najhoršiemu, aby sa osobné auto zasunulo pod náves.
Keď ideš po diaľnici za kamiónom, pravdepodobne neriešiš kovový rám pod jeho zadnou časťou. Vyzerá ako obyčajná tyč, ktorú si väčšina vodičov ani nevšimne. V skutočnosti má jednu mimoriadne dôležitú úlohu. Pri náraze má zastaviť osobné auto skôr, než sa dostane pod náves.
Práve tu podľa najnovších testov Euro NCAP vzniká zásadný problém. Organizácia tvrdí, že nehody, pri ktorých auto podbehne zadnú časť návesu alebo kamióna, majú v EÚ a Spojenom kráľovstve na svedomí približne 400 úmrtí ročne.
Päťhviezdičkové auto narazilo do problému, ktorý nebol v aute
Testovaciu kampaň spustila britská National Highways po analýze nehôd na diaľničnej sieti. Do výskumu sa zapojili aj nemecký ADAC, švédska Trafikverket a americký Insurance Institute for Highway Safety, známy ako IIHS. Už samotný zoznam zapojených inštitúcií naznačuje, že nejde o problém jednej krajiny.
Pri tomto type nehody totiž nestačí, že osobné auto je samo o sebe bezpečné. Môže mať pevný skelet kabíny, airbagy aj premyslené deformačné zóny. Lenže všetky tieto prvky počítajú s tým, že auto narazí do prekážky v správnej výške a energia nárazu sa rozloží cez prednú časť vozidla.
Ak sa auto zasunie pod náves, pravidlá hry sa menia. Kapota a deformačné zóny nestihnú odviesť svoju prácu. Hrana návesu sa dostáva priamo do úrovne kabíny, teda tam, kde sedí vodič a spolujazdec. V takom momente už nerozhoduje len bezpečnosť auta, ale aj to, či zadný ochranný rám návesu vydrží.
Kamery a radar mierili na prekážku. Systém ju nemusel rozpoznať
Euro NCAP sa najprv pozrel na asistenčné systémy. Organizácia porovnávala, ako autonómne núdzové brzdenie, teda AEB, reaguje na štandardný laboratórny cieľ a ako reaguje na skutočné návesy. Rozdiel je väčší, než by si čakal.
Laboratórny cieľ je v podstate ideálny protivník. Systém ho pozná a senzory ho vedia dobre zachytiť. Reálny náves je komplikovanejší. Môže byť plachtový, skeletový alebo môže ísť o mobilnú zábranu pri cestných prácach. Pre radar a kamery nemusí vždy vyzerať ako jasná prekážka.
Pri štandardnom testovacom cieli autá reagovali spoľahlivo. Pri skutočných návesoch však miera detekcie v niektorých prípadoch výrazne klesla. V praxi to znamená, že hoci radar a kamery mierili priamo na kamión, systém kolíziu nemusel včas odhaliť.
Euro NCAP upozorňuje najmä na staršie generácie asistenčných systémov. Novšie autá sú lepšie, no vozový park sa nemení zo dňa na deň. Podľa organizácie môže trvať viac ako 15 rokov, kým bude väčšina áut na cestách schopná stojaci náves spoľahlivo rozpoznať sama.
Oceľová tyč mala byť poslednou poistkou. Pri teste však zlyhala
Keď vodič zareaguje neskoro a elektronika nepomôže, zostáva posledná bariéra. Volá sa RUPS, teda Rear Underrun Protection System. Ide o zadný ochranný rám návesu, ktorý má zabrániť tomu, aby sa osobné auto dostalo pod korbu.
Euro NCAP preto vzal osobné auto s plným päťhviezdičkovým hodnotením a vypol mu asistenčné systémy. Potom ho nechal naraziť do zadnej časti návesov, ktoré spĺňali aktuálnu európsku normu UN ECE R58.03, platnú od roku 2022. Na papieri teda nešlo o zastarané riešenia, ale o konštrukcie, ktoré vyhovujú dnešným pravidlám.
Výsledok bol, že pri náraze rýchlosťou 56 km/h s 30-percentným prekrytím do návesu Schmitz Cargobull kládol ochranný rám len slabý odpor. Náves prenikol do priestoru pre cestujúcich a testovací manekýn utrpel smrteľné poranenia hlavy a krku.
Nemecký ADAC následne vykonal ďalší test s návesom Krone. Tentoraz išlo o náraz rovnakou rýchlosťou, no so 75-percentným prekrytím. Ani tu ochranná tyč svoju úlohu nezvládla. Kabína auta bola zničená tak, že posádka by nemala reálnu šancu využiť ochranu, ktorú auto za bežných okolností ponúka.
Američania ukázali, že riešenie nemusí byť zložité
Najzaujímavejšie na celej správe je, že riešenie je banálne jednoduché. Netreba nové senzory ani ďalšiu elektroniku. Stačí pevnejší kus ocele na zadnom ráme.
Euro NCAP otestoval rovnaký model auta pri rovnakom náraze rýchlosťou 56 km/h do návesu, ktorý spĺňal dobrovoľný americký štandard IIHS TOUGHGUARD. Výsledok bol úplne iný. Ochranný rám udržal auto v správnej výške, predná časť vozidla sa mohla deformovať podľa návrhu a kabína zostala chránená.
IIHS zaviedol štandard TOUGHGUARD v roku 2017. Podľa Euro NCAP ho dnes spĺňa približne 70 % nových návesov predávaných v USA. V Európe a Spojenom kráľovstve by sa podobná úroveň ochrany dala dosiahnuť dodatočným spevnením existujúcej konštrukcie.
Ukazuje sa tak absurdný paradox: európske normy síce papierovo platia, no v reálnom svete nemusia stačiť na ochranu ľudského života. Náves môže byť formálne v poriadku, ale pri náraze stále nedokáže urobiť to, kvôli čomu tam zadný rám vôbec je.
Bezpečný odstup tu nie je len fráza z autoškoly
Euro NCAP preto vyzýva regulátorov v EÚ aj Spojenom kráľovstve, aby upravili normu R58.03 podľa amerického vzoru. Zároveň žiada výrobcov návesov, aby nečakali len na zákon a začali ponúkať pevnejšie riešenia dobrovoľne. Dôležité nie sú iba nové návesy, ale aj existujúce flotily, ktoré budú po cestách jazdiť ešte mnoho rokov.
Riaditeľ strategického rozvoja Euro NCAP Matthew Avery upozornil, že bezpečnosť osobných áut sa zlepšovala celé desaťročia. Pri podbehnutí návesu však môžu byť všetky tieto systémy, od airbagov až po pevný skelet kabíny, prakticky neúčinné.
Pre vodiča z toho vyplýva, že bezpečný odstup za kamiónom nie je fráza, ktorú môžeš po autoškole pustiť z hlavy. Pri náraze do zadnej časti návesu totiž nerozhoduje len to, aké bezpečné auto si kúpil. Rozhoduje aj kovový rám na vozidle pred tebou, ktorý si si možno doteraz nikdy poriadne nevšimol.
