Veľa vodičov si myslí, že keď auto zvládlo zimu bez problémov, na jar už nie je čo riešiť. Motor štartuje, brzdy brzdia, volant sa točí. Lenže práve zimná prevádzka je obdobie, keď sa v aute začnú meniť veci, ktoré vodič na prvý pohľad nevidí.

Brzdová kvapalina počas zimy nasáva vlhkosť zo vzduchu, tlak v pneumatikách klesá spolu s teplotou a guma stieračov tvrdne v mraze. Nič z toho sa nemusí prejaviť okamžite. Auto jazdí normálne, ale materiály už majú za sebou mesiace teplotných cyklov, soli a vlhkosti.

Preto sa veľa problémov ukáže až na jar. Nie preto, že by sa auto zrazu pokazilo. Počas zimy sa postupne menia vlastnosti materiálov a kvapalín. Brzdová kvapalina nasaje vlhkosť, tlak v pneumatikách klesne a guma stieračov stvrdne. Auto jazdí ďalej, lenže jeho súčiastky už pracujú v trochu iných podmienkach než na jeseň. Na základné kontroly nižšie upozornil expert na autá z ADAC.

Štyri kontroly auta po zime, ktoré odhalia problémy skôr, než sa prejavia počas jazdy

Ak sa nechceš hneď púšťať do podrobnej kontroly, existujú štyri oblasti, ktoré ti o stave auta po zime povedia najviac. Kvapaliny pod kapotou, pneumatiky, stierače a správanie auta na ceste po nárazoch do výtlkov. Každá z týchto vecí reaguje na zimnú prevádzku iným spôsobom.

Brzdová kvapalina po zime môže obsahovať vodu. Pri zahriatí bŕzd sa z nej stane para

Keď otvoríš kapotu, väčšina vodičov sa pozrie len na hladinu kvapalín. Ak je medzi ryskami, považuje vec za vybavenú. Pri brzdovej kvapaline to však nehovorí celý príbeh.

Brzdová kvapalina má jednu vlastnosť, ktorú veľa vodičov nepozná. Postupne do seba nasáva vlhkosť zo vzduchu. Nie rýchlo, ale počas rokov sa voda v systéme pomaly hromadí. Zima tento proces ešte zhoršuje, pretože auto prechádza veľa teplotnými cyklami a v brzdovom systéme sa ľahšie tvorí kondenzát.

Kým jazdíš bežne po meste, nič si nevšimneš. Problém sa ukáže až vo chvíli, keď sa brzdy začnú výraznejšie zahrievať. Napríklad pri dlhom brzdení z kopca alebo pri opakovanom prudkom brzdení.

Nová brzdová kvapalina začne vrieť približne pri 260 °C. Lenže ak sa v nej nahromadí voda, tento bod môže klesnúť približne na 160 °C. A to je teplota, ktorú brzdový systém dokáže dosiahnuť pomerne rýchlo.

Keď sa voda v kvapaline začne meniť na paru, vzniknú v systéme bubliny. A tu je problém. Kvapalina sa prakticky nestláča, preto prenáša silu z pedálu na brzdové strmene. Para sa však stláčať dá. Pedál brzdy potom zmäkne a auto začne brzdiť slabšie.

Pod kapotou je ešte jedna kvapalina, ktorá počas rokov mení svoje vlastnosti. Chladiaca kvapalina. Okrem glykolu obsahuje aj prísady, ktoré chránia kovové diely pred koróziou. Tieto aditíva sa však postupne spotrebujú.

Keď sa ochranné prísady vyčerpajú, chladiaca kvapalina začne reagovať s kovom v systéme. V chladiči a v motorových kanáloch sa potom objavujú drobné korózne častice a usadeniny. Tie dokážu postupne poškodiť vodné čerpadlo alebo zhoršiť prietok chladiacej kvapaliny cez chladič.

Pre vodiča to znamená, že sa motor môže začať prehrievať, aj keď chladiaci systém na prvý pohľad vyzerá úplne v poriadku.

Tlak v pneumatikách po zime často nesedí. Studený vzduch sa zmrští a pneumatika jazdí mäkšia

Po zime býva tlak v pneumatikách často nižší, než by mal byť. Nie preto, že by pneumatika niekde unikala. Dôvod je jednoduchý, studený vzduch zaberá menší objem než teplý. Keď počas zimy klesajú teploty, klesá aj tlak v pneumatike.

Ak vodič tlak priebežne nekontroluje, môže jazdiť celé mesiace s mierne podhustenými pneumatikami. Pneumatika sa potom pri jazde viac splošťuje na asfalte. Bočnice sa viac ohýbajú a guma sa viac zahrieva.

Pre vodiča to znamená tri veci. Pneumatika sa rýchlejšie opotrebúva, auto má vyšší valivý odpor a riadenie môže pôsobiť menej presne. Pri vyššej rýchlosti sa navyše pneumatika viac prehrieva, čo zhoršuje jej stabilitu.

Veľa vodičov pritom robí jednu chybu. Správny tlak hľadajú priamo na pneumatike. Lenže číslo na bočnici neudáva odporúčaný tlak pre auto. Ide o maximálny tlak, ktorý pneumatika konštrukčne znesie. Skutočný údaj pre tvoje auto nájdeš inde. Najčastejšie na štítku na stĺpiku vodičových dverí alebo na vnútornej strane krytu palivovej nádrže. Výrobca auta tam uvádza tlak podľa hmotnosti auta, rozloženia náprav a veľkosti kolies.

Po zime sa oplatí pozrieť aj na dezén. Zákonné minimum je síce 1,6 milimetra, ale problém s vodou na ceste začína skôr. Dezén funguje ako sústava kanálikov, ktoré vytláčajú vodu spod pneumatiky. Keď sú plytké, voda sa nestíha odvádzať a medzi pneumatikou a asfaltom vznikne tenká vrstva vody.

V tej chvíli pneumatika stráca kontakt s vozovkou. Auto začne plávať po vode a vodič na krátky moment stratí kontrolu nad riadením. Tento jav sa nazýva aquaplaning a práve plytký dezén jeho vznik výrazne urýchľuje.

Guma stieračov po zime tvrdne. Preto začnú na skle nechávať šmuhy

Veľa vodičov začne stierače riešiť až vo chvíli, keď na skle zostávajú šmuhy. Po zime je to pomerne časté. Guma stierača totiž počas mrazov tvrdne a často sa poškodí ešte skôr, než si to vodič všimne.

Stačí, aby stierače niekoľkokrát primrzli ku sklu alebo aby ich niekto zapol na skle, ktoré je ešte pokryté ľadom. Hrana gumy sa vtedy jemne poseká. Na prvý pohľad to nevidno, ale pri stieraní sa to prejaví okamžite.

Stierač totiž funguje len vtedy, keď jeho gumová hrana kĺže po skle rovnomerne po celej dĺžke. Ak je guma stvrdnutá alebo má poškodené okraje, voda sa nerozotrie do tenkej vrstvy. Na skle potom zostávajú šmuhy alebo tenké čiarky.

Podľa toho sa dá často odhadnúť aj príčina. Ak stierač necháva jemné linky, býva poškodená samotná gumička. Ak na skle zostáva širší pás vody, stierač zvyčajne nedolieha. Vtedy býva oslabená pružina ramienka alebo je guma už príliš tvrdá.

Jarné výtlky po zime dokážu posunúť geometriu kolies. Auto potom začne ťahať do strany

Po zime si veľa vodičov všimne jednu zvláštnu vec. Auto, ktoré predtým jazdilo rovno, zrazu mierne ťahá do strany. Volant musíš držať trochu vytočený, aby auto išlo rovno.

Prvá myšlienka býva často tlak v pneumatikách. Ten to naozaj môže spôsobiť. Lenže po zime je častým dôvodom aj niečo iné, náraz do výtlku.

Asfalt počas zimy pracuje. Voda sa dostane do drobných prasklín, zamrzne a materiál sa roztiahne. Keď sa tento cyklus zopakuje niekoľkokrát, vzniknú jamy. A práve do nich auto často narazí plnou váhou. Náraz sa prenesie priamo do zavesenia kolies. V niektorých prípadoch stačí jeden tvrdší úder a mierne sa zmení uhol, pod ktorým je koleso uložené. Geometria kolies potom už nie je taká, akú nastavili v servise.

Pre vodiča to znamená, že jedno koleso sa začne odvaľovať trochu inak než ostatné. Auto sa preto počas jazdy začne jemne stáčať na jednu stranu.

Tento problém sa často neprejaví hneď dramaticky. Auto jazdí ďalej, len pneumatiky sa začnú opotrebovávať nerovnomerne. Dezén sa na jednej strane behúňa zbrusuje rýchlejšie a po niekoľkých tisícoch kilometrov je rozdiel už viditeľný.

Ak si po zime všimneš, že auto drží smer horšie než predtým alebo sa volant po prejazde zákruty nevracia presne do stredu, oplatí sa skontrolovať geometriu kolies. Niekedy totiž stačí jeden výtlk, aby sa nastavenie podvozku mierne posunulo.