Spojka a prevodovka neodchádzajú vždy preto, že by boli zle navrhnuté alebo že auto má vysoký nájazd. Veľmi často ich skracuje štýl jazdy, ktorý vodič považuje za úplne bežný. Niektoré návyky totiž nezačnú robiť problém hneď. Najprv len zvyšujú trenie, teplotu a zaťaženie vnútorných dielov. Až neskôr sa to prejaví ťažším radením, trhaním alebo drahou opravou.
Jedným z typických zlozvykov je napríklad to, že veľa šoférov má počas jazdy opretú nohu o spojkový pedál. Ak to robíš aj ty, spojke tým nepomáhaš, práve naopak. Aj malý tlak na pedál totiž stačí na to, aby sa mechanizmus začal čiastočne odľahčovať a spojka nebola úplne zopnutá.
Aj mierne zošliapnutie spojky vytvára tlak na jej mechanizmus, čím dochádza k nechcenému treniu medzi spojkovou lamelou, prítlačným tanierom a vypínacím ložiskom. Lamela potom neprenáša krútiaci moment naplno, ale jemne prešmykuje. Z dlhodobého hľadiska to nevedie len k zvýšenému opotrebovaniu, ale aj k prehrievaniu trecích plôch a k postupnej strate ich účinnosti. Výsledkom môže byť skrátenie životnosti spojky a potreba nákladnej výmeny.
Na ďalší častý zlozvyk upozornil automobilový nadšenec Dominiccars_sk, konkrétne na preskakovanie prevodových stupňov. Napríklad keď z dvojky radíš rovno na štvorku, alebo naopak pri podraďovaní zo štvorky na dvojku bez medzičlánku. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako zrýchlenie radenia alebo ako spôsob, ako si zjednodušiť jazdu. Z mechanického hľadiska však záleží na tom, pri akých otáčkach to spravíš a či vieš vyrovnať rozdiel medzi motorom a prevodovkou.
Preskakovanie rýchlostí pri radení zaťažuje synchronizátory viac, než si veľa vodičov myslí
Ako vysvetľuje expert na autá, niektorí vodiči preskakujú rýchlosti v snahe ušetriť palivo alebo zintenzívniť brzdenie motorom. Moderné manuálne prevodovky sú síce navrhnuté tak, aby zvládli aj takéto radenie, každý stupeň je totiž vybavený synchronizátorom. Tento komponent sa stará o to, aby ozubené kolesá prevodového stupňa a hriadeľ mali pri zaradení čo najbližšie otáčky. Len vtedy zapadne rýchlosť hladko, bez odporu a bez škrtnutia.
Problém však nastáva najmä pri podraďovaní. Keď napríklad zaraďuješ zo štvorky priamo do dvojky, synchronizátory musia zvládnuť výrazne väčší rozdiel otáčok. To znamená vyššie trecie zaťaženie ich kužeľových plôch a rýchlejšie opotrebovanie materiálu. Dôsledkom môže byť ťažšie radenie, nepríjemné zvuky, škrípanie alebo dokonca poškodenie prevodovky, ak sa synchronizátory opotrebujú natoľko, že už nedokážu otáčky vyrovnať.
Zároveň platí, že ak pri podraďovaní zaradíš nižší stupeň pri príliš vysokej rýchlosti alebo vysokých otáčkach, môže dôjsť k prudkému trhnutiu motorom a náhlemu spomaleniu. V tej chvíli sa časť energie neprenesie plynulo, ale rázovo. Takýto skok vie zaťažiť nielen synchronizátory a ozubenie prevodovky, ale aj spojku, poloosi či dvojhmotový zotrvačník. Práve dvojhmota je citlivá na torzné rázy a pri opakovanom preťažovaní sa jej vnútorné tlmiace prvky opotrebujú rýchlejšie.
Pri preskakovaní rýchlostí smerom nahor je situácia zvyčajne menej kritická. Ak napríklad pri pokojnej akcelerácii preradíš z dvojky rovno na štvorku a motor nespadne do príliš nízkych otáčok, prevodovka to zvyčajne zvládne bez väčšieho problému. Horšie je to vtedy, keď motor po preradení podtočíš. Vtedy dostáva vysokú záťaž pri nízkych otáčkach, čo neprospieva ani spaľovaniu, ani dvojhmote, ani samotnému motoru.
Vo všeobecnosti sa preto odporúča, aby si rýchlosti nepreskakoval najmä pri podraďovaní. Ak sa predsa len rozhodneš pre takýto spôsob radenia, napríklad pri svižnej jazde alebo kvôli jazde z kopca, riaď sa niekoľkými zásadami.
Pri vyšších rýchlostiach chvíľu počkaj v neutráli, aby sa otáčky prirodzene znížili. A ak podraďuješ, použi tzv. medziplyn, teda krátke pridané plynu počas radenia, čím vyrovnáš otáčky motora a prevodovky. Tým výrazne odľahčíš synchronizátory a znížiš mechanické rázy pri zaradení.
Medziplyn má zmysel práve preto, že synchronizátor potom nemusí sám „dobiehať“ celý rozdiel otáčok trením. Časť práce zaň spraví motor. V praxi to znamená hladšie zaradenie, menšie namáhanie prevodovky a menšiu šancu, že pri podradení auto trhne.
Preskakovanie rýchlostí teda nie je automaticky chyba, ak vieš, čo robíš a robíš to citlivo. V športovej jazde sa takýto spôsob radenia používa bežne, najmä s využitím medziplynu. No bežnému vodičovi sa vo všeobecnosti oplatí držať sa klasického radenia po poradí, pretože tým znižuje riziko zbytočného opotrebovania synchronizátorov, spojky aj ďalších častí pohonného ústrojenstva.
