Brzdy sú jediná vec, ktorá stojí medzi tebou a nárazom. A predsa ich väčšina vodičov začne riešiť až vtedy, keď začnú pískať, vibrovať alebo auto zrazu brzdí citeľne slabšie. Automechanik z dielne Central Park Garage v jednom zo svojich videí vysvetľuje rozdiel medzi bežnými a výkonnostnými brzdami. A práve tu sa ukazuje, že nejde len o cenu alebo značku, ale o materiály, teplo a fyziku, ktorú jednoducho neoklameš.
Bežné brzdy sú stavané na pokojný život
Bežné brzdy sú tie, ktoré má drvivá väčšina áut na cestách. Kúpiš ich v každom obchode s autodielmi a servisy ich montujú denne. Sú navrhnuté na normálnu jazdu, rozjazdy v meste, brzdenie na semaforoch a občasné prudšie spomalenie.
Najčastejšie ide o keramické alebo polokovové brzdové doštičky. Sú tiché, produkujú málo prachu a fungujú spoľahlivo pri bežných teplotách. Ak jazdíš kľudne a auto netrápiš, tieto brzdy ti budú úplne stačiť.
Problém nastáva vo chvíli, keď sa brzdy začnú opakovane a výrazne zahrievať.
Prečo je teplo pre brzdy najväčší problém
Pri brzdení sa pohybová energia auta mení na teplo. Čím ideš rýchlejšie a čím prudšie brzdíš, tým viac tepla vzniká. Pri normálnej jazde sa brzdy stihnú ochladiť. Pri dynamickej jazde alebo jazde z kopca už nie.
Vtedy prichádza jav, ktorý vodiči často nepoznajú, útlm bŕzd. Materiál doštičiek sa prehreje, stratí časť trenia a auto začne brzdiť slabšie. Pedál máš stlačený rovnako, no účinok je menší. Nie je to porucha, ale fyzikálny limit.
Výkonnostné brzdy nie sú len o doštičkách
Výkonnostné brzdy nie sú len „iné platničky“. Ako upozorňuje mechanik z Central Park Garage, ide o celý systém navrhnutý na zvládanie extrémneho tepla. To zahŕňa aj brzdové kotúče.
Bežné kotúče bývajú plné alebo jednoducho ventilované. Výkonnostné kotúče sú takmer vždy ventilované, teda majú v sebe rebrá, ktorými pri jazde prúdi vzduch a odvádza teplo.
Často sú aj vŕtané alebo drážkované. Otvory a drážky pomáhajú odvádzať plyny, ktoré vznikajú pri extrémnom zahriatí brzdových doštičiek, a zároveň čistia ich povrch. Výsledkom je stabilnejšie trenie a menšie riziko útlmu.
Ako vizuálne spoznať, že brzdy dostali zabrať
Prehriatie bŕzd sa dá v mnohých prípadoch spoznať aj voľným okom, bez diagnostiky.
Zmena farby kotúča je jeden z najjasnejších varovných signálov. Ak má brzdový kotúč modrastý alebo fialový odtieň, znamená to, že bol vystavený extrémne vysokej teplote. Táto teplota mení kovovú štruktúru kotúča, znižuje jeho účinnosť a v praxi to znamená jediné, takýto kotúč už nebrzdí tak, ako má, a je kandidátom na výmenu.
Praskliny na povrchu kotúča sú ďalší signál. Malé, krátke tepelné praskliny na povrchu, najmä pri drážkovaných alebo vŕtaných kotúčoch, môžu byť pri extrémnom zaťažení ešte v norme. Ak sú však praskliny dlhé, hlboké alebo sa šíria smerom k okraju kotúča, ide o štrukturálne poškodenie spôsobené preťažením. V takom prípade je ďalšia jazda riskantná a kotúč by sa mal okamžite vymeniť.
Prečo výkonnostné brzdy môžu pískať
Tvrdšie a tepelne odolnejšie zmesi majú jednu nevýhodu, hluk. Výkonnostné brzdy môžu pískať, viac prášiť a za studena niekedy brzdia horšie než bežné. Sú totiž optimalizované na vysoké teploty, nie na pomalé posúvanie sa v kolóne.
Pri ostrej jazde sa však spravia presne tak, ako majú. Brzdný účinok zostáva konzistentný aj po opakovanom prudkom brzdení.
Brzdová kvapalina je skrytý hrdina celého systému
Jedna vec sa pri brzdách často úplne ignoruje, brzdová kvapalina. Pritom práve ona môže rozhodnúť o tom, či auto zabrzdí, alebo nie.
Pri intenzívnom brzdení sa teplo neprenáša len na doštičky a kotúče, ale aj na kvapalinu v brzdovom systéme. Každá brzdová kvapalina má svoj bod varu. Ak sa tento limit prekročí, v systéme sa začnú tvoriť parné bubliny.
Vzduch je stlačiteľný. Kvapalina nie. Keď sa objaví para, pedál sa môže prepadnúť až na podlahu a brzdy prestanú fungovať. Tento extrémne nebezpečný jav sa nazýva vapor lock.
Aj preto výkonnostné brzdové systémy používajú kvapaliny s vyšším bodom varu, napríklad DOT 5.1 alebo špeciálne športové kvapaliny.
Dôležité je aj to, že brzdová kvapalina je hygroskopická, teda pohlcuje vlhkosť zo vzduchu. Tým sa jej bod varu časom znižuje. Preto by sa mala meniť približne každé dva roky, bez ohľadu na to, aké brzdy máš v aute.
Prečo nemá každý vodič jazdiť na výkonnostných brzdách
Ako zdôrazňuje mechanik z Central Park Garage, nie každé auto výkonnostné brzdy potrebuje. Ak máš bežné rodinné auto a jazdíš normálne, neprinesú ti žiadny reálny benefit. Skôr môžeš byť sklamaný z hluku alebo správania za studena.
Naopak, silné autá, ťažké SUV alebo vozidlá s dynamickým štýlom jazdy výkonnejšie brzdy často potrebujú. Nie kvôli imidžu, ale kvôli bezpečnosti.
Rozdiel medzi bežnými a výkonnostnými brzdami nie je o tom, čo je „lepšie“. Je o tom, čo zodpovedá tvojmu autu a štýlu jazdy. Brzdy nie sú miesto, kde sa oplatí experimentovať alebo šetriť.
Pretože keď zlyhajú, už nejde o komfort. Ide o následky.
