Klimatizácia v aute zvyčajne neprestane fungovať náhle. Skôr sa zhoršuje potichu, krok po kroku. Najprv chladí slabšie, potom sa auto po štarte dlho odhmlieva, neskôr sa pridá zápach. Mnohí vodiči to berú ako drobný diskomfort. V skutočnosti ide o signály, že systém už nefunguje tak, ako má, a že oprava bude časom len drahšia.
Klimatizácia v aute je uzavretý systém. Ak z neho ubúda chladivo, nejde o bežné opotrebenie, ale o poruchu. A čím dlhšie sa prehliada, tým viac problémov sa na ňu začne nabaľovať, upozorňuje automechanik z dielne Gills Point S Tire & Auto.
Klimatizácia nechladí, ale smrdí. To nie je detail
Mnoho vodičov rieši výkon klimatizácie, no zápach berie ako „vlastnosť staršieho auta“. To je chyba. Najčastejšie za to môže výparník schovaný v palubnej doske. Je studený, drží vlhkosť a ak po jazde nestihne vyschnúť, začne fungovať ako miesto, kde sa biologický problém len čaká.
Nejde pritom len o zápach, ktorý sa v aute drží celé týždne. Vlhké prostredie v klimatizácii sa prejaví aj na tom, ako sa počas jazdy cítiš. Únava, podráždené oči či horší pocit z dlhšej jazdy sa často pripisujú počasiu alebo peľovej sezóne. V skutočnosti sa problém odohráva priamo v kabíne.
Riešenie pritom nebýva zložité. Základom je pravidelná výmena kabínového filtra a občasná dezinfekcia systému. Nie však symbolická. Ak sa rieši len vôňa z výduchov, skutočný problém zostáva tam, kde vzniká, pri výparníku.
Tu už má zmysel byť konkrétny. Hoci výrobcovia áut údržbu klimatizácie v servisných plánoch často vôbec nespomínajú, prax zo servisov je iná. Vo všeobecnosti sa odporúča vykonať kontrolu a servis klimatizácie približne raz za dva roky. Pri starších autách, zhruba nad desať rokov, je kvôli únave tesnení rozumné skontrolovať systém každý rok ešte pred letnou sezónou. Klimatizácia totiž nie je spotrebák ako olej, ale zanedbaný problém sa na nej neodpúšťa.
Ako spoznať, že klíma stráca dych skôr, než začne smrdieť
Slabá klimatizácia sa neprejaví vždy zápachom. Často len tým, že „už nechladí ako kedysi“. Existuje pritom jednoduchý orientačný test, ktorý veľa napovie ešte predtým, než sa problém zhorší.
Nastav klimatizáciu na najnižšiu teplotu a ventilátor na stredný výkon. Po pár minútach jazdy by mal vzduch z výduchov dosahovať približne 5 až 8 °C. Ak máš pocit, že vzduch je len príjemne chladný a nie vyslovene studený, systém pravdepodobne pracuje s nedostatkom chladiva. A to je presne fáza, keď sa problém ešte dá riešiť relatívne lacno.
Ako čítať signály, ktoré klimatizácia vysiela
| Symptóm | Čo to pravdepodobne znamená |
|---|---|
| Sykot alebo syčanie z palubnej dosky | Nízka hladina chladiva, počuť expanzný ventil |
| Zápach starej handry | Plesne na výparníku alebo zanesený kabínový filter |
| Kaluža vody pod autom | Normálny jav, ide o odtekajúci kondenzát |
| Cvaknutie, ale žiadny chlad | Problém s kompresorom, spojkou alebo tlakom v systéme |
Ako si klimatizáciu nezničiť skôr, než príde leto
Prevencia v tomto prípade nestojí peniaze, len trochu disciplíny. Jedno z najúčinnejších pravidiel je tzv. pravidlo piatich minút. Päť minút pred koncom jazdy vypnúť klimatizáciu, no ventilátor nechať bežať. Výparník sa vysuší a plesne nemajú ideálne podmienky.
Druhou často prehliadanou chybou je nesprávne používanie recirkulácie vzduchu. V lete pomáha rýchlejšie vychladiť interiér, no ak zostane zapnutá príliš dlho, vzduch v aute sa vydýcha a vlhkosť z dýchania sa začne hromadiť v systéme. To urýchľuje tvorbu plesní. Recirkulácia má zmysel len na úvodné vychladenie auta, nie počas celej jazdy.
Neplatí ani to, že klímu treba v zime šetriť. Stačí ju raz za čas zapnúť aspoň na desať minút. Kompresor sa premaže, tesnenia nevyschnú a systém zostane funkčný. Dlhodobé nepoužívanie je pre klimatizáciu horšie než pravidelná prevádzka.
Prečo ten istý zásah stojí raz desiatky a inokedy stovky eur
Šok z ceny v servise často nesúvisí s prácou mechanika, ale s typom chladiva. Staršie autá, približne do roku 2016, používajú chladivo R134a. Je lacnejšie a dostupné. Novšie vozidlá prešli na R1234yf, ktoré je ekologickejšie, ale násobne drahšie.
Rozdiel v cene bežného servisu klimatizácie tak môže byť výrazný, hoci postup je podobný. Ak vodič netuší, aké chladivo má jeho auto, ľahko nadobudne pocit, že ho servis „ťahá za nos“. V skutočnosti len naráža na realitu modernej techniky.
Typ chladiva však netreba hádať. Stačí otvoriť kapotu a pozrieť sa na malý štítok, zvyčajne žltý alebo strieborný, na vnútornej strane kapoty alebo pri zámku. Tam je uvedený presný typ chladiva aj jeho množstvo v gramoch.
Pri servise sa oplatí byť obozretný. Rýchle „dopĺňanie“ bez kontroly tesnosti je slepá ulička. Nápomocný servis najprv urobí vákuový test, aby overil, či systém netesní. Naplniť chladivo do deravého okruhu znamená len jedno – peniaze doslova uniknú do vzduchu.
Klimatizácia má fungovať potichu a bez pozornosti. Ak si začneš všímať jej zvuky, pachy alebo kolísavý výkon, problém už beží. A čím skôr sa rieši, tým menšia je šanca, že z drobnej netesnosti vznikne účet, ktorý pokazí celé leto.
