Dánsko, Francúzsko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko poslali Bruselu spoločný list s jasným odkazom: elektromobilita nie je len klimatická politika, ale aj otázka energetickej bezpečnosti. Sedem krajín varuje, že ďalšie oslabovanie emisných cieľov pre automobily by narušilo dôveryhodnosť celej regulácie. V Európskej únii sa tak čoraz jasnejšie črtajú dva tábory s odlišnou predstavou o budúcnosti automobilového priemyslu.
V centre sporu je návrh na zmenu emisných pravidiel pre nové osobné autá a dodávky, ktorý Európska komisia predstavila v decembri 2025 ako súčasť balíka Automotive Package. Prišiel po silnom tlaku viacerých vlád aj automobiliek, ktoré žiadali zmiernenie pôvodných pravidiel.
Pôvodný plán, teda stopercentný pokles emisií nových áut a dodávok od roku 2035 oproti hodnotám z roku 2021, však nateraz zostáva v platnosti. Nové vozidlá by tak po tomto termíne nesmeli produkovať žiadne priame emisie CO₂.
Európska komisia však navrhla znížiť cieľ zo sto na deväťdesiat percent. Zvyšnú časť by automobilky museli pokryť osobitnými kreditmi. Zmena zatiaľ nie je schválená, rozhodnúť o nej ešte musí Európsky parlament aj členské štáty.
Podľa dokumentu, ktorý videl Euronews, považuje sedem krajín už tento kompromis za hranicu, za ktorú by EÚ nemala ustúpiť. Ďalšie úľavy by podľa nich boli strategickou chybou.
Saliniho verzia by ubrala z cieľov aj z tlaku na automobilky
Výhrady siedmich krajín smerujú najmä k návrhu správy talianskeho europoslanca Massimiliana Saliniho z frakcie EPP. Salini je spravodajcom návrhu vo výbore Európskeho parlamentu pre životné prostredie a pripravuje pozíciu parlamentu k novým pravidlám.
Jeho verzia ide v niektorých bodoch ďalej než návrh Európskej komisie. Počíta napríklad s osobitnou kategóriou vozidiel jazdiacich výhradne na obnoviteľné palivá, ktoré by sa pri výpočte emisií posudzovali podobne ako elektromobily. Pri dodávkach chce znížiť priebežný cieľ na rok 2030 zo 40 na 30 percent a obdobie, počas ktorého sa automobilkám priemeruje plnenie emisných limitov, predĺžiť z troch na päť rokov.
Sedem krajín takéto ústupky odmieta. Prípadná flexibilita pre výrobcov podľa nich musí zostať prísne obmedzená a viazaná na reálne environmentálne aj priemyselné záväzky. Priveľa výnimiek by mohlo oslabiť investície do elektromobilov, batérií a nabíjacej infraštruktúry.
Zvyšné emisie si automobilky budú môcť „odpočítať“
Návrh Komisie počíta od roku 2035 s deväťdesiatpercentným znížením výfukových emisií. Zvyšnú časť by výrobcovia mohli kompenzovať používaním udržateľných obnoviteľných palív, medzi ktoré patria vybrané biopalivá a syntetické e-fuels, alebo kreditmi za nízkouhlíkovú oceľ vyrobenú v Európskej únii.
Pri oceli by si automobilky mohli započítať kredity zodpovedajúce najviac siedmim percentám pôvodného celoeurópskeho emisného cieľa z roku 2021. Nestačilo by teda, že oceľ vznikla na území EÚ. Musela by spĺňať podmienky nízkouhlíkovej výroby, ktorých presná podoba ešte nie je uzavretá.
Osobitným opatrením sú superkredity za malé elektrické autá s dĺžkou najviac 4,20 metra vyrobené v EÚ. Jedno takéto vozidlo by sa automobilke pri výpočte plnenia cieľov započítalo ako 1,3 auta. Toto zvýhodnenie má platiť iba do roku 2034, preto sa netýka kompenzácie zostávajúcich desiatich percent po roku 2035.
Automotive Package obsahuje aj samostatný návrh pre firemné vozidlá. Členské štáty by podľa neho museli od roku 2030 zabezpečiť, aby určitú časť nových áut a dodávok registrovaných veľkými firmami tvorili vozidlá s nulovými alebo nízkymi emisiami. Presné kvóty by sa medzi jednotlivými krajinami líšili.
Nemecko, Taliansko a Česko žiadajú voľnejšie pravidlá
Na opačnej strane sporu stoja najmä Nemecko, Taliansko a Česká republika. Dlhodobo žiadajú miernejšie podmienky pre plug-in hybridy, širšie uznávanie alternatívnych palív, úpravu kompenzačného mechanizmu po roku 2035 a voľnejšie priebežné ciele.
Výraznú úlohu pri tlaku na revíziu pravidiel zohráva šéf frakcie EPP Manfred Weber. Ten 13. mája usporiadal v Európskom parlamente automobilový summit s predstaviteľmi výrobcov a dodávateľov. Otvorene pritom vyhlásil, že zrušenie faktického zákazu nových spaľovacích áut patrilo medzi predvolebné sľuby jeho frakcie.
Hoci EPP hovorí o plnení predvolebného sľubu, konečný výsledok ešte zďaleka nie je istý. Frakcii sa podarilo vytvoriť tlak, po ktorom Komisia prišla s miernejším návrhom, no finálne slovo budú mať členské štáty a Európsky parlament.
Európania kupujú elektromobily čoraz častejšie
Sedem krajín nestavia svoju argumentáciu iba na klimatických cieľoch. Poukazuje aj na rastúci záujem o elektrické autá a na závislosť Európy od dovážanej ropy. Elektromobilita podľa nich chráni motoristov pred výkyvmi cien benzínu a nafty a zároveň znižuje zraniteľnosť EÚ počas geopolitických kríz.
Údaje združenia ACEA ukazujú, že v prvom štvrťroku 2026 sa v Európskej únii zaregistrovalo 546 937 nových batériových elektromobilov. Medziročne išlo o rast približne o 32,5 percenta. Elektrické autá tak dosiahli 19,4-percentný podiel na trhu s novými vozidlami.
Pre sedem krajín je to signál, že elektrifikácia už nie je vzdialeným plánom držaným pri živote iba reguláciami. Stáva sa bežnou súčasťou trhu a jej spomalenie by mohlo oslabiť európskych výrobcov v súboji s čínskymi automobilkami.
Ministri životného prostredia členských štátov o návrhu rokovali 25. júna, ku konečnej dohode však nedospeli. Najväčší spor zostáva pri cieľoch na roky 2030 a 2035, kreditoch za obnoviteľné palivá a oceľ aj zvýhodňovaní malých elektromobilov.
Hlasovanie v pléne Európskeho parlamentu sa podľa súčasného harmonogramu očakáva v novembri 2026. Práve vtedy sa ukáže, či si Európa udrží nastavený smer, alebo automobilkám otvorí ďalšie dvere k výnimkám.
