Keď auto zrazu prestane chladiť, veľa ľudí automaticky predpokladá, že v klimatizácii chýba chladivo. Niekedy je to naozaj tento prípad, ale zďaleka nie vždy. Z výduchov môže ísť teplý alebo len vlažný vzduch aj vtedy, keď samotný chladiaci okruh ešte funguje. Rick Smith z dielne MercyJ upozornil, že rovnaký prejav môžu spôsobiť tri rozdielne poruchy, a každá sa rieši úplne inak.

Jedna chyba znamená únik v okruhu, druhá problém v elektrike a tretia sa skrýva v ovládaní klapiek pod palubnou doskou. Ak sa to celé zjednoduší len na „treba doplniť klímu“, ľahko sa začne opravovať nesprávna vec.

Únik chladiva v klimatizácii znamená, že výparník už neodoberá dosť tepla

Klimatizácia nechladí tým, že by do kabíny „fúkala studený vzduch zo zásoby“. Chladí tým, že chladivo v okruhu prenáša teplo z interiéru von. Vo výparníku sa odoberá teplo vzduchu, ktorý potom ide cez prieduchy do kabíny.

Ak je v systéme málo chladiva, tlakové pomery sa zmenia a výparník už nevie pracovať tak, ako bol navrhnutý. Inými slovami, cez výduchy stále ide vzduch, ale neprechádza dostatočne studenou časťou systému. Výsledok je slabé chladenie alebo úplne vlažný vzduch.

Problém je, že chladivo sa nestráca len tak samo od seba. Klimatizácia nie je benzínová nádrž. Ak ju musíš dopĺňať každý rok, máš v systéme netesnosť, ktorú treba nájsť a opraviť. Nie ignorovať. Môže to byť O krúžok, spoj, hadica, kondenzátor alebo tesnenie kompresora. Samotné doplnenie náplne bez nájdenia úniku preto problém neodstráni. Len ho na chvíľu prekryje. Potom sa to celé zopakuje a tu sa to začne predražovať.

Typické prejavy bývajú slabšie chladenie v kolóne než pri jazde, občasné syčanie po vypnutí systému alebo stav, keď klíma chvíľu chladí a po pár dňoch zasa nie. To ešte automaticky nepotvrdzuje miesto úniku, ale ukazuje to smer. Hľadanie netesnosti totiž nebýva o jednom pohľade pod kapotu. Často treba kontrastnú látku, tlakový test alebo detektor úniku.

Keď sa kompresor klimatizácie nezapne, chladiaci okruh nerobí vôbec nič

Druhá situácia je elektrická porucha. Klimatizácia môže mať správne množstvo chladiva, ale kompresor sa vôbec nezapne. Bez kompresora chladivo necirkuluje. Keď necirkuluje, teplo sa z kabíny neodvádza.

Za tým môže byť chybná elektromagnetická spojka kompresora, relé, poistka, tlakový snímač, kabeláž alebo samotné riadenie systému. Pre vodiča to často vyzerá rovnako ako pri úniku náplne. Auto nechladí. Lenže mechanicky je rozdiel zásadný. Pri úniku systém chladí slabo alebo krátko. Pri nezapnutom kompresore nechladí preto, že okruh vôbec nezačne pracovať.

Tu pomôže jednoduchá domáca kontrola. Naštartuj auto, zapni klimatizáciu a počúvaj, či spod kapoty príde jasné cvaknutie, prípadne či motor jemne nezmení voľnobežné otáčky. Kompresor totiž po zapnutí vytvorí záťaž a motor na to zareaguje. Ak sa neozve nič a otáčky ostanú úplne rovnaké, podozrenie padá na elektrický problém alebo na kompresor, ktorý nedostal povel zapnúť sa.

Práve tu sa často ukáže, že zdanlivo veľký problém vie byť drobnosť za pár eur, napríklad relé alebo poistka. Na druhej strane, ak je zlá spojka kompresora alebo samotný kompresor, účet už vyzerá inak.

Klapka kúrenia a rozvodu vzduchu vie pokaziť výsledok aj pri funkčnej klimatizácii

Tretia možnosť býva pre vodičov najmenej nápadná. Klimatizácia môže fungovať správne, ale vzduch sa vnútri auta mieša zle. V palubnej doske sú klapky, ktoré rozhodujú, kadiaľ pôjde prúd vzduchu. Časť ho môže poslať cez výparník klimatizácie, časť cez radiátor kúrenia.

Ak sa klapka zasekne, praskne jej mechanizmus alebo zlyhá servomotor, systém pustí cez kúrenie viac tepla, než má. Vodič potom cíti vlažný vzduch a myslí si, že klíma je prázdna alebo pokazená. Problém je ale inde. Chladiaci okruh môže pracovať normálne, len studený vzduch sa po ceste premieša s teplým.

Tu vie veľa napovedať ďalší jednoduchý test. Po niekoľkých minútach jazdy so zapnutou klímou sa dá opatrne siahnuť na hliníkové trubky klimatizácie v motorovom priestore. Jedna z nich by mala byť výrazne studená až ľadová. Ak je trubka studená, ale v kabíne stále cítiš teplo, problém je veľmi pravdepodobne v klapke alebo v riadení rozvodu vzduchu, nie v samotnom chladive.

Typickým príznakom býva aj rôzna teplota z ľavého a pravého výduchu alebo stav, keď auto chvíľu chladí a po zmene nastavenia začne z jednej strany kúriť. Práve toto býva notoricky známe aj na mnohých autách, ktoré jazdia u nás vo veľkých počtoch, či už ide o Octaviu, Golf alebo Fabiu. Tam sa chyba často neskrýva v okruhu klimatizácie, ale v mechanizme miešania vzduchu pod palubnou doskou. A keďže sa k nemu ide cez rozoberanie interiéru, lacná oprava to nebýva.

Podľa čoho rozoznáš, či nechladí okruh klimatizácie alebo len zle mieša vzduch

Ak to zhrnieme do praxe, elektrika býva najlacnejšia, pretože problém môže byť v poistke, relé alebo napájaní. Únik chladiva býva stredne náročný, lebo najprv treba nájsť dieru a až potom systém opraviť a znovu naplniť. Kompresor alebo jeho spojka už znamenajú drahší zásah. A zaseknutá klapka býva nepríjemná hlavne prácou, lebo sa často rozoberá veľká časť palubovky. Inými slovami, lacný nemusí byť ani diel, ani čas v servise.

Dobré je myslieť aj na prevenciu. Klimatizácia sa nekazí len používaním, ale aj nečinnosťou. Keď sa v zime mesiace nezapína, tesnenia zostávajú bez pravidelného obehu oleja a postupne tvrdnú a vysychajú. To je jeden z dôvodov, prečo sa na jar objaví slabé chladenie alebo netesnosť. Rozumný zvyk je preto zapnúť klímu aspoň raz za dva týždne aj v decembri, pokojne len na pár minút.