Diesel v zime nezlyháva potichu, ale náhle. Auto večer zaparkuješ bez akýchkoľvek varovných signálov a ráno sa správa, akoby bolo vážne pokazené. Motor netočí, alebo len márne chytá. V mnohých prípadoch však nejde o technickú poruchu. Problém môže byť oveľa prozaickejší, nafta zmenila skupenstvo natoľko, že sa prestala správať ako palivo.
Teplota aktuálne kolíše, jazdí sa medzi regiónmi a málokto rieši, aký typ nafty má v nádrži. A diesel je na tieto rozdiely citlivý viac, než si väčšina ľudí pripúšťa.
Prečo nafta netuhne ako voda, ale aj tak zastaví motor
Nafta obsahuje parafíny, ktoré pri poklese teploty začnú kryštalizovať. Nejde o zamrznutie v pravom zmysle slova. Palivo hustne, vytvára mikrokryštály a tie sa hromadia v palivovom filtri. Práve tam vzniká úzke hrdlo celého systému.
Keď sa filter upchá, motor nemá z čoho pracovať. Vstrekovanie síce funguje, ale palivo sa k nemu nedostane. Auto pôsobí ako pokazené, no v skutočnosti je len „odrezané“ od zdroja energie. Benzín tento problém nemá, jeho bod tuhnutia, resp. stráta schopnosti horieť v motore je okolo –45 °C, takže v našich podmienkach zostáva stabilný.
Zimná a arktická nafta nie sú marketingové nálepky
Máloktorý vodič to vie, ale práve preto existuje sezónne upravená nafta. Od jesene do jari sa predáva zimná nafta s antigélovými prísadami, ktorá zvláda teploty približne do –20 °C. V horských oblastiach je dostupná arktická alebo prémiová nafta, ktorá zostáva filtrovateľná aj pri –30 až –35 °C.

Rozdiel medzi nimi nie je v cene na stojane, ale v správaní paliva v reálnych podmienkach. Upozorňuje na to aj taliansky automobilový server alvolante.it, ktorý hovorí, že rozhodujúce nie je ročné obdobie v kalendári, ale teplota prostredia, v ktorom auto reálne stojí.
Prehľad kritických hraníc v praxi vyzerá približne takto:
- Letná nafta (do konca septembra): problémy sa môžu objaviť už okolo 0 °C.
- Prechodná nafta: filtrovateľnosť približne do –10 °C.
- Zimná nafta (trieda F): povinná od polovice novembra, do –20 °C.
- Prémiová / arktická nafta: často až do –35 °C.
Keď diesel odmietne štartovať kvôli mrazu
V tejto chvíli nepomáha tlak ani improvizácia. Nafta sa nedá „presvedčiť“, aby znovu tiekla. Jediné, čo funguje spoľahlivo, je teplo. Pokusy o rozmrazovanie ohňom alebo horákom už neraz skončili požiarom auta.
Najspoľahlivejšie riešenie je presun auta do prostredia s teplotou nad nulou, teda napríklad do garáže, podzemného parkoviska či servisu. Parafín sa po niekoľkých hodinách opäť rozpustí a palivo získa pôvodné vlastnosti.
V núdzi môže pomôcť aj opatrné lokálne zahriatie palivového filtra teplovzdušnou pištoľou alebo silným fénom. Ide však o dočasné riešenie, ktoré má zmysel len na to, aby si sa dostal do tepla, nie ako trvalý postup.
Palivový filter a chyby, ktoré sa v zime opakujú
Mnoho vodičov rieši len kvalitu nafty, no zabúda na palivový filter. V ňom sa prirodzene zhromažďuje kondenzovaná voda. Tá v zime zamrzne skôr než samotná nafta a vytvorí ľadovú zátku. Aj preto má zmysel meniť palivový filter pred zimou, nie až podľa servisného intervalu.
Aditíva proti tuhnutiu fungujú, ale len ak sa použijú správne. Musia sa pridať pred príchodom mrazov, ideálne priamo pred tankovaním, aby sa dôkladne premiešali s palivom. Do už stuhnutej nafty nepomôžu, kryštály parafínu nerozpustia.

Za zmienku stojí aj starý „babský“ recept: pridať do nafty benzín. Tomuto triku sa je lepšie vyhnúť. Pri moderných motoroch s vysokotlakovým vstrekovaním je to extrémne riziko. Benzín ničí mazacie schopnosti nafty a môže viesť k zadretiu čerpadla či vstrekovačov. Opravy sa rátajú v tisícoch eur. V tomto prípade je lepšie mať auto dočasne nepojazdné, než ho nenávratne poškodiť.