Auto sa väčšinou nepokazí náhle. Najprv sa zmení materiál. Potom pocit z jazdy. Až napokon príde porucha a účet.

V servise sa veľmi často ukáže, že problém nevznikol preto, že by diel „nevydržal“. Vznikol preto, že mechanika pracovala dlhodobo v režime, ktorý jej škodí. Teplo, trenie, únava materiálu. To sú skutočné príčiny.

Toto je päť jazdných návykov, ktoré mechanici vidia najčastejšie, upozorňuje známy autičkár Mechanic Pat.

1. Prudké brzdenie a tepelný šok brzdového kotúča

Brzdy premieňajú pohyb auta na teplo. Pri plynulom spomaľovaní sa teplo rozkladá postupne. Pri prudkom brzdení vznikne veľké množstvo energie v krátkom čase.

Povrch kotúča sa zahreje rýchlejšie než jeho jadro. Kov sa rozpína nerovnomerne. Vzniká tepelný šok a vnútorné napätie. Opakovaním sa vytvoria tepelné mapy a mierne zvlnenie.

Ak po prudkom zastavení ostaneš stáť na pedáli, doštička drží teplo na jednom mieste. Presne tak vzniká pulzovanie pedála.

Po brzdení z vyššej rýchlosti má kotúč často teplotu niekoľko stoviek stupňov. Keď doštička zostane pritlačená k jednému bodu, tento bod chladne pomalšie než zvyšok kotúča. Kov sa pritom rozpína a zmršťuje podľa teploty. Ak sa jedna časť ochladzuje inak než druhá, vzniká vnútorné napätie v materiáli.

To sa môže prejaviť dvoma spôsobmi. Buď sa kotúč mierne zdeformuje, alebo sa na jeho povrchu vytvorí nerovnomerná vrstva brzdového materiálu práve v mieste kontaktu s doštičkou. Výsledok je rovnaký – pri ďalšom brzdení nevzniká rovnomerný tlak. Kotúč „kope“ do doštičky a ty to cítiš ako pulzovanie.

Ako to spoznáš? Pri brzdení cítiš jemné vibrácie vo volante alebo pulzovanie pod nohou. Často sa to zhoršuje s rastúcou rýchlosťou.

Ak sa s tým jazdí ďalej, nerovnomerné brzdenie zaťažuje ložiská kolies, nové doštičky sa opotrebúvajú nerovnomerne a brzdný účinok postupne klesá. Z pôvodne drobnej deformácie sa stáva dôvod na výmenu kotúčov.

Ak sa prehrieva aj brzdová kvapalina, môže vzniknúť tzv. fading. Pedál zmäkne, pretože sa v systéme vytvoria bubliny.

Brzdová kvapalina je za normálnych podmienok prakticky nestlačiteľná. Vďaka tomu sa tlak z pedála prenáša priamo na piesty v strmeňoch. Ak sa však kvapalina prehreje, začne vrieť. Vzniknú parné bubliny a tie sú stlačiteľné. Namiesto toho, aby si tlačil na piesty, stláčaš plyn.

Dôsledok je citeľný okamžite, pedál ide hlbšie, reakcia je oneskorená a brzdná dráha sa predlžuje. Pri opakovanom brzdení môže účinok výrazne klesnúť. To už nie je otázka komfortu, ale bezpečnosti.

Treba si uvedomiť ešte jednu vec. Brzdová kvapalina postupne absorbuje vlhkosť zo vzduchu. Čím viac vody obsahuje, tým nižšiu má teplotu varu. To znamená, že stará kvapalina sa začne prehrievať skôr než nová. Preto sa výmena neodporúča kvôli farbe, ale kvôli fyzike.

2. Držanie spojky v zábere a prešmykovanie lamely

Spojka má pracovať v dvoch stavoch – buď prenáša krútiaci moment naplno, alebo je úplne rozpojená. Všetko medzi tým znamená trenie.

Ak držíš auto v kopci spojkou alebo nechávaš nohu položenú na pedáli, lamela sa nepatrne prešmykuje medzi zotrvačníkom a prítlačným tanierom. Nejde o viditeľné preklzovanie, ale o mikroskopický pohyb pod zaťažením.

V tom momente sa krútiaci moment neprenáša mechanickým záberom, ale trením. Trením vzniká teplo. Trecia vrstva lamely sa prehrieva, mení sa jej štruktúra a môže dôjsť k tzv. zaskleniu povrchu. Zasklený materiál má nižší koeficient trenia, čo znamená, že spojka začne prešmykovať ešte viac.

Teplo sa zároveň prenáša do prítlačného taniera a dvojhmotového zotrvačníka. Dvojhmota obsahuje pružinový a tlmiaci mechanizmus, ktorý má absorbovať torzné kmity motora. Opakované prehrievanie a rázy však menia jeho vlastnosti. Vôľa rastie, tlmenie sa zhoršuje a systém začne prenášať vibrácie do prevodovky.

Výsledkom nie je len „spálená spojka“. Postupne sa objaví trhaný rozjazd, vibrácie pri záťaži a neplynulý prenos výkonu. V tejto fáze už nejde o jednoduchú výmenu lamely. Často je poškodený aj zotrvačník.

3. Odkladanie výmeny oleja a degradácia mazacieho filmu

Motorový olej vytvára medzi kovovými časťami mazací film. Ten zabraňuje priamemu kontaktu kov na kov.

Keď sa výmena odkladá, olej stráca viskozitu a aditíva. Vznikajú karbonové usadeniny. Film sa stenčuje.

To znamená vyššie trenie na ložiskách, vačkách a turbe. Motor môže bežať normálne. Proces však prebieha potichu.

Pri dlhodobo zanedbanom oleji sa prvé zmeny neprejavia kontrolkou, ale detailmi. Na spodnej strane viečka od oleja sa môže objaviť emulzia pripomínajúca svetlú pastu. To znamená, že olej už pracuje s vlhkosťou a stráca svoje vlastnosti.

Postupne sa môže zvýšiť jeho spotreba, pretože riedky alebo degradovaný olej nedrží stabilný mazací film. Za studena býva motor hlučnejší, ložiská a vačky sa krátko ozývajú, kým sa tlak ustáli. To je moment, keď kov ešte nemá plnú ochranu.

4. Studený motor pod plynom a zrýchlené opotrebenie

Veľa ľudí rieši vysoké otáčky. Skutočný problém je však vysoká záťaž pri studenom motore.

Chladiaca kvapalina sa zohreje rýchlo. Olej nie. Kým sa dostane na pracovnú teplotu, je hustejší a horšie prúdi.

Ak v tomto stave prudko zrýchľuješ, tlak na ložiská a piesty rastie, no mazací film ešte nie je stabilný. Inými slovami, vnútro motora sa doslova brúsi.

Studený motor má iný zvuk. Chvíľu je hrubší, mechanickejší. Olej je hustejší a tlak sa stabilizuje až po pár desiatkach sekúnd jazdy. V tejto fáze ešte mazací film nie je plne vytvorený.

Ak v tomto stave prudko zrýchliš alebo motor vytočíš, zaťažíš ložiská a piesty v momente, keď ochranná vrstva ešte nemá ideálne vlastnosti. Opotrebenie síce necítiš hneď, ale kumuluje sa.

Rozdiel medzi motorom, ktorý dostáva prvé kilometre s rozumom, a motorom, ktorý ide od studena naplno, sa ukáže až po rokoch. Nie na prvej kontrole, ale na stave ložísk, turba a spotrebe oleja.

5. Ignorovanie pneumatík a skryté zaťaženie podvozka

Podhustená pneumatika sa viac ohýba. Bočnice sa prehrievajú. Zvyšuje sa valivý odpor. To znamená vyššiu spotrebu, vyššiu teplotu gumy a vyššie zaťaženie ložísk kolies a čapov.

Zlá geometria sa väčšinou neprejaví dramaticky. Auto môže mierne ťahať do strany, volant nie je v priamom smere úplne rovno a dezén sa začne zodierať viac na jednej hrane než na druhej. To ale nie je detail, ale znak, že kolesá nemajú správny uhol voči vozovke.

Podhustená pneumatika sa zase správa inak v zákrutách. Bočnice sa viac ohýbajú, pneumatika sa prehrieva a auto pôsobí „mäkšie“. Valivý odpor rastie a s ním aj spotreba. Dlhodobo tým trpia ložiská kolies, čapy aj samotná kostra pneumatiky.

@patricknowsall Top 5 Driving Habits That Destroy Your Wallet! 😲🤔 #mechanic #cartiktok #carguy #racing #cars ♬ original sound – Mechanic Pat