Rozšírený vodičský mýtus hovorí, že keď už výmoľ nestihneš obísť, najlepšie je brzdiť až do nárazu. Znie to logicky. Spomaliť = menší úder. Lenže podvozok auta funguje trochu inak, než si väčšina ľudí predstavuje. Problém nie je samotná diera v ceste, ale to, v akom stave do nej koleso narazí.

Predstav si, že skáčeš z metrovej výšky na zem. Ak dopadneš so stuhnutými, vystretými nohami, telo dostane plnú ranu. Ak v momente dopadu pokrčíš kolená, časť energie sa „stratí“ v pohybe nôh. Presne to isté robí pruženie auta. A presne o to prichádza, keď brzdíš až do výmoľa, upozorňuje automechanik z dielne runacaroficial.

Prečo je auto pri brzdení pred jamou najzraniteľnejšie

Keď prudko brzdíš, hmotnosť auta sa presunie dopredu. Predná náprava sa stlačí, tlmiče sú už „zaborené“ a pruženie má menší zdvih na ďalší pohyb. Inými slovami to znamená, že zavesenie kolies je už v kompresii ešte skôr, než trafíš jamu.

Do toho vstupuje druhý efekt. Brzdené koleso sa spomaľuje alebo krátko blokuje. Keď takéto koleso spadne do diery, nemá možnosť sa voľne odvaliť po hrane nerovnosti. Náraz sa prenesie priamo do:

• pneumatiky
• disku
• ramien nápravy
• silentblokov
• geometrie kolies

Výsledok je tvrdší úder než pri rovnakom výmoli bez brzdenia. Nie preto, že ideš rýchlejšie, ale preto, že pruženie už nemá kam ísť.

Prečo sa oplatí brzdu tesne pred jamou pustiť

Správna technika neznamená nebrzdiť. Znamená brzdiť vopred a brzdu pustiť tesne pred nárazom.

V momente, keď uvoľníš brzdový pedál:

• predok auta sa mierne nadvihne
• pruženie sa odľahčí
• koleso má väčší zdvih na pohltenie nerovnosti

To znamená, že tlmič pracuje ako tlmič, nie ako tvrdý doraz. Koleso sa môže voľnejšie odvaliť po hrane výmoľa a časť energie sa rozloží cez pružinu a tlmič, nie cez disk a pneumatiku.

Nejde o trik, ale o využitie toho, ako funguje zavesenie kolies v okamihu nárazu.

Rozhoduje posledný meter pred výmoľom

Keď už jamu nestihneš obísť, rozhoduje posledná sekunda pred nárazom. Najprv spomaľ, koľko sa dá. Nie preto, aby si do nej vošiel rýchlo, ale aby si znížil energiu nárazu. A v chvíli, keď už vieš, že ju trafíš, brzdu uvoľni. Tesne pred okrajom jamy ju pusť.

Zmysel nie je v tom, aby si do výmoľa „vletel“. Zmysel je v tom, aby v momente nárazu nebolo pruženie úplne stlačené a koleso nebolo zabrzdené.

Prečo väčšina vodičov brzdu nepustí včas

Problém je psychologický. Mozog v strese kričí: „Brzdi viac!“ Je to prirodzené. Pustiť brzdu tesne pred nárazom je protiľudské. Máš pocit, že robíš presný opak toho, čo by si mal.

Lenže fyzika auta je iná než pocit v hlave. Podvozok nepotrebuje viac brzdy, ale viac priestoru na pohyb. Preto sa táto technika ťažko učí.

Kedy vieš, že si niečo poškodil

Ak už dostaneš poriadny náraz, nespoliehaj sa na to, že „auto ide, tak je to v poriadku“.

Skontroluj:

• či sa na pneumatike neobjavila bublina („vajíčko“)
• na rovinke pusti volant a sleduj, či auto neťahá do strany
• či volant nezačne vibrovať okolo 80–100 km/h

Vibrácie často znamenajú:

• ohnutý disk
• stratené vyvažovacie závažie
• posunutú geometriu

To všetko sú veci, ktoré nevzniknú v sekunde, ale po pár takýchto ranách sa ozvú.

Kedy to už nepomôže ani správnym spôsobom

Táto technika však nie je všeliek. Nepomôže, ak ideš príliš rýchlo, ak máš nízkoprofilové pneumatiky, ak je disk už ohnutý alebo ak sú tlmiče unavené a neplnia svoju funkciu.

Okrem toho, ak je výmoľ hlboký a ideš rýchlo, fyzika nepustí. Energia nárazu je daná hmotnosťou auta a rýchlosťou. Uvoľnenie brzdy len zlepší spôsob, akým sa tá energia rozdelí v podvozku. Nezruší ju.

Rozdiel medzi nárazom s brzdou a bez brzdy

Znie to rozumne brzdiť do poslednej chvíle. Mechanicky je to však horší stav pre pruženie než krátke odľahčenie tesne pred nárazom.