Prevodovka sa nepokazí náhle. Či ide o automat alebo manuál, zlyhanie prichádza potichu. Po mesiacoch, často rokoch, zlých návykov, ktoré vodič berie ako normu. Keď sa objaví trhanie, oneskorené reakcie alebo zvuky, nejde o „smolu“. Ide o následok. Otázka neznie, či sa to dalo predvídať, ale prečo sa to ignorovalo.

Expert na autá Andy Enright z kanála Andy’s Auto nehovorí o extrémnych prípadoch ani o pretekárskych autách. Hovorí o bežných vozidlách, ktoré denne jazdia po meste, stoja v kolónach a občas ťahajú príves. Presne tam totiž prevodovky odchádzajú najčastejšie. Nie na okruhu, ale pred domom.

Servis nie je formalita, ale rozhodnutie o životnosti

Pri automatoch sa stále opakuje tá istá mantra: bezúdržbová prevodovka. Bezúdržbová pre koho? Pre prvého majiteľa počas záruky? Olej v automate neexistuje len na mazanie. Prenáša tlak, chladí a riadi spojky. Keď sa zanedbá, neodpustí to. V reálnej prevádzke dáva zmysel meniť olej každých približne 60 000 až 80 000 kilometrov, pri častých jazdách v meste, ťahaní prívesu alebo jazde v kopcoch pokojne aj skôr. Ak však vodič veľa nejazdí, platí aj časové hľadisko, rozumným kompromisom je výmena približne každé 4 až 5 rokov, aj keď sa kilometrový limit nenaplnil. Olej totiž starne aj chemicky, nielen jazdou. Nejde o dogmu, ale o hranicu, kde sa ešte rieši prevencia, nie následky.

Častý scenár vyzerá takto: servis vypustí časť oleja, zvyšok nechá v meniči a chladiči. Filter ostane pôvodný. Auto chvíľu radí jemnejšie. Majiteľ má pocit, že problém vyriešil. V skutočnosti len oddialil následky. Ak sa už olej mení, má zmysel riešiť aj filter a spôsob výmeny. Inak ide skôr o kozmetiku než o skutočný servis.

Pri manuáloch sa zas všetko hádže na „mechanickú jednoduchosť“. Lenže aj manuál má svoj olej a ten tiež starne. Výrobcovia ho často nepredpisujú meniť, no prax ukazuje, že výmena po 100 000 až 150 000 kilometroch alebo približne po 6 až 8 rokoch dokáže citeľne zlepšiť chod radenia a predĺžiť životnosť synchronov. Hrubé radenie, podraďovanie bez citu a jazda so stále stlačenou spojkou robia presne to, čo zanedbaný olej v automate. Len pomalšie a tichšie, takže si problém všimneš až vtedy, keď je oprava drahá.

Agresívna jazda nie je zadarmo. Len sa účtuje neskôr

Prudké rozjazdy z nízkych otáčok vyzerajú neškodne. Auto ide, motor má silu, reakcia je okamžitá. Na palubnej doske sa nerozsvieti žiadna kontrolka a vodič má pocit, že všetko prebehlo v poriadku. Lenže otázka neznie, či to prevodovka zvládne raz alebo dvakrát. Otázka znie, koľkokrát sa to zopakuje. Pri automatickej prevodovke dostávajú planétové súkolia a spojkové balíky rázové zaťaženie práve v momente, keď ešte len vytvárajú tlak. Tento typ stresu sa neprejaví okamžite, ale zanecháva mikroskopické poškodenia, ktoré sa časom spoja do jedného veľkého problému. Prevodovka síce funguje ďalej, no jej rezervy sa potichu stenčujú.

Pri manuáloch je mechanizmus iný, no výsledok podobný. Rýchle radenie bez zosúladenia otáčok, tvrdé púšťanie spojky a zbytočné podraďovanie pôsobia ako drobnosti, ktoré si vodič ani neuvedomuje. Auto sa pohne, rýchlosť sa zaradí, jazda pokračuje. Lenže synchrony pri každom takomto zásahu pracujú za hranicou komfortu a spojka dostáva nárazy, na ktoré nebola určená. Nič z toho auto nezastaví okamžite. Problém je, že každé také radenie ukrajuje z mechanických rezerv, ktoré výrobca navrhol len na výnimočné situácie.

Launch control, money shift a ilúzia, že výrobca myslel na všetko

Keď Enright kritizuje launch control, hovorí výlučne o automatických prevodovkách. Ide o softvérovú funkciu, ktorá má zabezpečiť čo najrýchlejší rozjazd z miesta. Auto si pri nej samo nastaví otáčky motora, tlak v prevodovke a v presne načasovanom momente pustí výkon na kolesá. Na papieri to vyzerá efektne. Na videu ešte viac. Mechanicky však ide o situáciu, ktorú prevodovka zažíva v extrémnej podobe.

V praxi to znamená, že spojky v prevodovke ešte len zaberajú, no už musia preniesť plný krútiaci moment motora. Neexistuje tu žiadna fáza „rozjazdu s citom“. Systém ide priamo na hranicu toho, čo konštrukcia zvládne. Áno, výrobcovia s tým počítajú. Otázka však znie: koľkokrát. Päťkrát? Desaťkrát? Určite nie pravidelne.

Launch control nie je porucha ani konštrukčná chyba. Je to funkcia určená na výnimočné použitie. Používať ju v bežnej premávke znamená vedome meniť životnosť spojok a prevodovky za pár sekúnd akcelerácie. Krátkodobý efekt je lákavý. Dlhodobý účet už menej.

Pri manuálnych prevodovkách má podobne deštruktívny účinok takzvaný money shift. Ide o zlé podraďovanie vo vysokej rýchlosti, napríklad keď vodič namiesto štvrtého alebo tretieho stupňa zaradí omylom príliš nízky prevod. Motor sa okamžite vytočí nad bezpečný limit a celá zostava dostane prudký mechanický šok.

Tu už nejde o pomalé opotrebenie, ale o okamžité poškodenie. Motor môže mať šťastie. Prevodovka, synchrony a spojka často nie. A rozdiel oproti launch controlu? Money shift sa nedá obhájiť ani ako „funkcia“. Je to čisto chyba vodiča, ktorá sa končí drahou opravou.

Varovné signály a chyby, ktoré si vodiči nechcú priznať

Automat zvyčajne varuje. Trhaním pri radení, váhaním po stlačení plynu, preklzávaním. Zápach spáleného oleja nie je detail. Je to alarm. Bzučanie či pískanie v neutrále tiež nie je „vlastnosť starého auta“.

Manuál sa ozýva inak. Škrípanie pri radení, ťažký chod páky za studena, vyskakujúce rýchlosti. To všetko sú signály, že synchrony už dávno pracujú za hranou.

A potom sú tu chyby, ktoré nemajú nič spoločné s technikou, ale s návykmi. Parkovanie v kopci bez ručnej brzdy pri automate. Celá váha auta visí na malej západke v prevodovke. Prečo? Lebo je to rýchlejšie? Pri manuáloch zasa spoliehanie sa na zaradený stupeň namiesto brzdy. Jednoduché riešenia, ktoré by ušetrili tisíce eur.

V zime trpia oba systémy. Studený olej v automate je hustý. Synchrony v manuáli sú pomalé. Prečo teda hneď po štarte tlačiť na plyn? Na opačnej strane spektra je prehriatie automatu pri ťahaní prívesu. Keď začne radiť nelogicky, pokračovať ďalej nie je odvaha. Je to hazard.

Automat aj manuál majú iné slabiny, no rovnakého nepriateľa. Neznalosť a zlé návyky. Prevodovka nežiada zázraky ani drahé aditíva. Žiada len to, aby ju vodič prestal brať ako nezničiteľnú. Otázka je, koľko ľudí si to uvedomí skôr, než príde účet.