Na semafore sa rozsvieti červená, ty ešte chvíľu držíš plyn, potom dobrzdíš na nulu a o pár sekúnd celé auto znovu rozbiehaš. Práve tu vie spotreba narásť viac než na dlhej rovinke mimo mesta. Nie preto, že by motor neznášal mestskú jazdu ako takú, ale preto, že pri každom úplnom zastavení musí znovu rozhýbať hmotnosť celého auta.

Keď sa už auto kotúľa, motor len priebežne prekonáva valivý odpor, odpor vzduchu a vnútorné straty v prevodovke či ložiskách. Lenže pri rozjazde sa do toho pridá ešte jedna drahá vec, kinetická energia. A tá rastie rýchlejšie, než si veľa ľudí uvedomuje.

Zrýchliť auto z 0 na 50 km/h stojí násobne viac energie než ho potlačiť z 30 na 50 km/h. Preto má význam nechať auto pred semaforom alebo kolónou čo najdlhšie dobiehať, ak vidíš, že sa premávka znova pohne a nemusíš úplne zastaviť.

Prečo rozjazd z nuly stojí najviac paliva

Auto s hmotnosťou okolo 1 500 kg má pri 50 km/h pohybovú energiu približne 145 kJ. Pri 30 km/h je to len okolo 52 kJ. To znamená, že rozdiel medzi 30 a 50 km/h je oveľa menší než medzi nulou a päťdesiatkou. Inými slovami, keď sa ti podarí auto udržať aspoň v pomalom kotúľaní, motor má pred sebou podstatne ľahšiu prácu, než keď ho musí znovu vytrhnúť z miesta.

Tu ale vzniká častý omyl. Plynulá jazda neznamená vliecť sa a trápiť motor v nízkych otáčkach. Keď sa auto príliš dlho „rozlieza“ a motor je pod záťažou, no stále mimo rozumného pásma otáčok, účinnosť nebýva dobrá.

Pre bežný moderný motor býva rozumnejšie zrýchliť normálne, bez prudkého dupnutia na plyn, dostať auto na želanú rýchlosť a potom zaradiť vyšší stupeň. Úspora nevzniká z pomalosti za každú cenu. Vzniká z toho, že zrýchľuješ len vtedy, keď to má zmysel.

Prečo pri spomaľovaní často nepomôže neutrál, ale práve zaradená rýchlosť

Mnohí si pri dojazde k semaforu alebo z kopca automaticky vyradia do neutrálu, lebo majú pocit, že tak auto spáli menej paliva. Lenže pri dnešných motoroch to často neplatí.

Keď pustíš plyn a necháš zaradený prevodový stupeň bez stlačenej spojky, pri viacerých autách sa vstrekovanie na chvíľu úplne vypne. Motor sa vtedy točí len preto, že ho cez prevodovku ťahajú kolesá.

Ak vyradíš do neutrálu, motor musí ďalej bežať na voľnobeh a palivo si stále berie. Preto pri spomaľovaní k semaforu alebo pri jazde z kopca nemusí byť neutrál výhra. Iná situácia je na rovine, keď potrebuješ auto nechať čo najdlhšie dokotúľať bez výrazného spomalenia. Tam môže mať plachtenie zmysel. Záleží od situácie, od konkrétneho auta aj od toho, či chceš skôr spomaľovať, alebo len prejsť čo najdlhší úsek bez plynu.

Pri hybridoch a mild hybridoch do toho vstupuje ešte rekuperácia, teda spätné získavanie časti energie pri spomaľovaní.

Auto si vtedy časť pohybovej energie premieňa na elektrinu a vracia ju späť do batérie. Tam už slepé vyradzovanie do neutrálu často nedáva zmysel, lebo si odpojíš systém, ktorý vie časť tejto energie získať späť.

Tempomat, tlak v pneumatikách a otvorené okná dokážu spotrebu zdvihnúť viac, než sa zdá

Klasický tempomat vie byť úsporný na rovine, ale v meste alebo v kopcovitom teréne často pracuje horšie než pozorný vodič. Nevidí horizont kopca, len drží číslo na budíku. Pred vrcholom preto vie zbytočne tlačiť viac paliva do valcov, hoci ty by si prirodzene mierne ubral a dole kopcom nechal auto rozbehnúť vlastnou zotrvačnosťou.

Rovnako podceňovaný je tlak v pneumatikách. Podhustená pneumatika sa viac deformuje, viac sa zahrieva a viac energie sa stratí v samotnej gume. Motor potom musí tento odpor stále preplácať palivom. Nie je to detail. Je to odpor, ktorý si nesieš s každým kilometrom.

A pri vyššej rýchlosti začne rozhodovať aj aerodynamika. Otvorené okná pri tempe nad približne 80 km/h narušia prúdenie vzduchu okolo karosérie tak výrazne, že spotreba vie stúpnuť viac, než keby si mal zapnutú klimatizáciu. V meste je to zanedbateľné. Na rýchlej ceste už nie.

Prečo samotný štýl jazdy nestačí, ak auto nie je v poriadku

Start-stop má význam vtedy, keď naozaj stojíš. Ak vieš, že budeš čakať dlhšie, napríklad na dlhej červenej alebo v stojacej kolóne, vypnutie motora palivo ušetrí. Ak sa premávka len posúva po pár metroch, prínos býva malý a celé to nedáva veľký zmysel.

Treba rátať aj s tým, že nohou na plyne nevyriešiš auto, ktoré má technický problém. Ak svieti kontrolka motora, motor pravdepodobne nepáli zmes tak, ako má. Ak sú pneumatiky podhustené, auto si nesie zbytočný odpor v každom metri. A ak niektorý snímač posiela zlé údaje, riadiaca jednotka môže dávkovať palivo horšie, než by mala. V takej chvíli spotrebu nestlačíš len tým, že budeš jazdiť opatrnejšie.

Nižšia spotreba teda nevzniká z jedného triku. Rozhoduje hlavne to, či auto zbytočne nenútiš stále brzdiť a znovu sa rozbiehať, či ho netrápiš v zlých otáčkach a či je vôbec v poriadku po technickej stránke. Keď tieto veci sedia, motor si zoberie menej. Keď nesedia, palivo mizne rýchlejšie, aj keď máš pocit, že jazdíš úsporne.