Zimná nehoda často nevznikne preto, že by vodič jazdil rýchlo. Vznikne preto, že jazdil „normálne“. Rovnako ako v suchu, rovnako ako v lete. Práve tento rozpor medzi zvykom a fyzikou je dôvod, prečo sa aj skúsení vodiči v zime ocitajú v priekope, na obrubníku alebo v kufri auta pred sebou.
Na tieto chyby dlhodobo upozorňuje aj expert na autá Andy Enright z kanála Andy’s Auto. Nie dramaticky, nie moralizujúco. Skôr vecne a s istou dávkou frustrácie. Pretože ide o rovnaké scenáre, ktoré sa opakujú každú zimu. A vodiči ich napriek skúsenostiam stále podceňujú.
Keď sa to začne šmýkať, rozhodujú prvé dve sekundy
Teória hovorí, že na klzkej ceste treba všetko robiť pomaly. Lenže v reálnej situácii panika zvíťazí nad teóriou veľmi rýchlo. Preto má zmysel pomenovať, čo presne robiť, keď sa auto dostane mimo kontroly.
Nedotáčavý šmyk spoznáš jednoducho. Točíš volantom, no auto ide rovno. Najčastejšie sa to stáva pri prednom náhone a pri vjazde do zákruty príliš vysokou rýchlosťou. Intuitívna reakcia je točiť ešte viac. To je chyba. Správny postup je mierne vyrovnať volant, aby sa pneumatiky opäť dostali na hranicu trakcie, a nebrzdiť prudko. Kolesá musia znovu chytiť povrch, nie ho pretláčať.

Pretáčavý šmyk je opačný extrém. Zadná časť auta sa začne tlačiť dopredu. Tu rozhoduje rýchlosť reakcie. Volantom treba točiť smerom, kam uteká zadok auta, nie proti nemu. Pri manuálnej prevodovke výrazne pomôže aj vyšliapnutie spojky, ktoré odpojí motor a vyrovná sily pôsobiace na kolesá. Prudké brzdenie situáciu zvyčajne len zhorší.

Zimná nehoda sa často začne ešte pred štartom
Mnohé zimné problémy nemajú pôvod v jazde samotnej, ale v technickom stave auta. A práve tu vodiči robia chyby, ktoré sa v lete neprejavia, no v zime áno.
Pneumatiky sú prvé miesto, kde sa v zime láme realita s pocitom bezpečia. Zákonné minimum síce splníš, ale na snehu ti už veľa nepomôže. Keď má zimná pneumatika menej než 4 mm dezénu, lamely sa nedokážu „otvoriť“ a zakusnúť do snehu. Auto síce ide, no pri brzdení a zatáčaní reaguje citeľne horšie.

Rovnako dôležitý je vek gumy, nie len hĺbka dezénu. Zimná pneumatika je navrhnutá tak, aby bola mäkká a pružná aj pri nízkych teplotách. Lenže časom sa jej zmes mení. Oleje a zmäkčovadlá, ktoré držia gumu pružnú, sa postupne vyparujú a materiál tvrdne, aj keď pneumatika fyzicky nevyzerá opotrebovaná.
Na suchom asfalte si to často nevšimneš. Tvrdšia guma sa ešte stále „oprie“ o povrch. Na snehu a ľade však pneumatika potrebuje pracovať. Musí sa deformovať, kopírovať mikronerovnosti povrchu a umožniť lamelám, aby sa otvárali a zatvárali. Keď je zmes stvrdnutá, toto sa nedeje. Lamely ostávajú pasívne, pneumatika sa kĺže po povrchu a stráca priľnavosť presne v momente, keď by mala pomáhať.
Preto môže mať štvoročná zimná pneumatika s dobrým dezénom citeľne horšie správanie než novšia guma. Nie preto, že by bola „zlá“, ale preto, že už nedokáže fungovať v režime, na ktorý bola navrhnutá. Vek zistíš jednoducho cez DOT kód na bočnici pneumatiky. Ide o štvorčíslie, kde napríklad číslo 4221 znamená, že pneumatika bola vyrobená v 42. týždni roku 2021. Pre zimu je to dôležitejšie číslo než samotná značka.

Zmes do ostrekovačov znie banálne, no v zime ide o kritickú vec. Ak ti pri jazde v slanej kaši zamrzne sklo, v priebehu pár sekúnd prakticky nevidíš. Ide o reálnu príčinu nehôd, o ktorej sa hovorí málo.
Tlak v pneumatikách v mraze klesá. Podhustené kolesá menia reakcie auta, predlžujú brzdnú dráhu a zhoršujú stabilitu. Kontrola tlaku v zime nie je formalita, ale základ.

Rutina je v zime nepriateľ, nie výhoda
Väčšina vodičov jazdí automaticky. Sleduje auto pred sebou a reaguje podľa zvyku. Lenže zimná cesta si vyžaduje úplne inú mieru predvídavosti.
Bežné pravidlo troch sekúnd odstupu v zime nestačí. Na klzkej ceste má zmysel uvažovať skôr v horizonte šiestich sekúnd. Nie preto, že by si reagoval pomalšie, ale preto, že auto fyzicky nedokáže zastaviť skôr.
Prehliadaným problémom sú aj svetlá. Denné svietenie často nezapne zadné svetlá ani v snežení či hmle. Auto je spredu viditeľné, no zozadu takmer neviditeľné. Práve to vedie k zbytočným nárazom v kolónach.
Ako sa v zime mení brzdná dráha
Rozdiely v brzdnej dráhe nie sú pocitové. Sú merateľné. A v zime nekompromisné.
| Povrch | Rýchlosť | Brzdná dráha (cca) |
|---|---|---|
| Suchý asfalt | 50 km/h | 12 m |
| Mokrý asfalt | 50 km/h | 18–20 m |
| Zasnežená cesta | 50 km/h | 35–50 m |
| Zľadovatená cesta | 50 km/h | 80+ m |
Zimná jazda nie je o tom, aké máš auto. Je o tom, či chápeš limity povrchu, techniky aj vlastných návykov. Väčšina zimných nehôd nevzniká z extrémov. Vzniká z rutiny, ktorá v zime prestáva fungovať.
Čo môžeš urobiť hneď teraz? Skontroluj si vek pneumatík podľa DOT kódu. Doplň nemrznúcu zmes aspoň do −25 °C, aby ťa pri prvej solenej kaši neoslepilo zamrznuté sklo. A pri najbližšom snežení si nájdi prázdne, bezpečné parkovisko a skús prudko zabrzdiť.
Pocit v pedáli, keď sa ozve ABS, si zapamätáš. A keď ťa to potom prekvapí v reálnej premávke, nebude to prvýkrát. Práve to často rozhoduje o tom, či situáciu ustojíš, alebo sa staneš ďalšou zimnou štatistikou.