O brzdení motorom sa veľa hovorí, ale málokto ho naozaj používa správne. Väčšina vodičov z kopca jednoducho drží nohu na brzde a dúfa, že to vydrží. Niekedy to vyjde. Niekedy nie.
Problém je, že veľa vodičov ho buď nepoužíva vôbec, alebo ho používa zle. A presne tu vznikajú mýty o tom, že „to ničí motor“ alebo „to je nebezpečné“. Brzdenie motorom funguje, ale len vtedy, keď vieš, kedy a ako ho použiť.
Čo sa s autom deje v momente, keď pustíš plyn a začne brzdiť motorom
Keď pustíš plyn, motor sa prestane správať ako zdroj výkonu a začne fungovať ako brzda. Nejde o kúzlo. Motor jednoducho musí prekonávať vlastné vnútorné odpory a kompresiu vzduchu vo valcoch, takže časť energie z kolies sa spotrebúva na „točenie“ motora bez prísunu paliva. Čím nižší prevodový stupeň, tým väčší odpor a tým výraznejšie spomalenie.
Platí to pre benzín aj diesel, hoci mechanizmus sa mierne líši. Diesel nemá klasickú škrtiacu klapku ako benzín, ale brzdí čistou kompresiou a mechanickými stratami, preto pri pustení plynu cítiš často tvrdšie a okamžitejšie spomalenie. Výsledok je však rovnaký a to, že auto spomaľuje bez toho, aby si sa dotkol bŕzd.
Motor tým netrpí. Je konštruovaný na tisíce otáčok minútu celé hodiny. Pokiaľ nejdeš do červeného poľa, nerobíš mu nič, čo by už dávno nepoznal.
Ako vyzerá brzdenie motorom pri normálnej jazde
Teória je jedna vec, prax druhá. Ak máš manuál, základ je plynulosť. Keď vieš, že budeš spomaľovať, pustíš plyn, zaradíš nižší stupeň a necháš motor pracovať. Nepreskakuješ rýchlosti. Z piateho ideš na štvrtý, zo štvrtého na tretí. Dávaš motoru čas, aby sa otáčky prirodzene vyrovnali.
Ak chceš, aby auto pri podraďovaní netrhlo a posádka necítila každý zásah do prevodovky, pomôže ti medziplyn. Krátke „ťuknutie“ do plynu pred pustení spojky dorovná otáčky motora s prevodovkou, takže sa auto nemusí násilne pribrzďovať skokom. Výsledkom je žiadne cuknutie, menšia záťaž pre spojku a pocit, že auto spomaľuje samo, nie že ho brzdíš silou.
Najčastejšia chyba je prudké podraďovanie v snahe rýchlo spomaliť. To už nie je brzdenie motorom, ale šokovanie prevodovky. Otáčky motora vtedy skokovo vyskočia, auto trhne a celá záťaž ide naraz cez spojku, ozubenia a uloženia, ktoré na taký ráz nie sú stavané. Krátkodobo sa možno nič nestane, ale z dlhodobého hľadiska si takto koleduješ o rýchlejšie opotrebenie a drahé opravy.
Spotreba paliva: prečo brzdenie motorom šetrí peniaze
Medzi vodičmi starej školy stále koluje predstava, že keď motor pri brzdení hučí vo vyšších otáčkach, musí zákonite žrať viac paliva. Pri moderných autách je to presne naopak.
Vo všetkých vozidlách so vstrekovaním paliva, prakticky od 90. rokov, platí jednoduché pravidlo. Pri brzdení motorom je spotreba presne 0,0 litra. Riadiaca jednotka úplne odstaví prívod paliva, pretože motor nie je poháňaný spaľovaním, ale pohybom kolies.
Ak ale v tej istej situácii vyhodíš rýchlosť na neutrál, motor musí spaľovať palivo, aby udržal voľnobeh. Brzdenie motorom teda nie je len technická disciplína, ale reálne šetrí palivo aj peniaze, najmä pri častej jazde z kopca alebo v plynulej premávke.
Brzdenie motorom pri automatickej prevodovke
Ak jazdíš na automate, možno si si doteraz hovoril, že brzdenie motorom sa ťa netýka. Týka. Len ho musíš aktivovať vedome. Väčšina moderných automatov má režim S (Sport) alebo L (Low), v ktorom prevodovka podrží nižší stupeň a nepúšťa motor do voľnobehu pri klesaní.
Ešte lepšou možnosťou sú pádla pod volantom alebo manuálny režim. Pred kopcom jednoducho „ťukneš“ do mínusu a prevodovka tam rýchlosť podrží. Nemusíš sa báť, že motor preťažíš. Riadiaca jednotka ťa do červeného poľa nepustí.
Dôležité je brzdenie motorom na automate nepreháňať. Nejde o to, aby si stále jazdil v manuálnom režime. Ide o konkrétne situácie: dlhé klesanie, dojazd ku križovatke, spomaľovanie bez stresu.
Kde má brzdenie motorom zmysel a kde už nie
Na dlhých klesaniach je to takmer povinnosť. Šetríš brzdy a máš auto pod kontrolou. Pri dojazde k semaforu alebo v kolóne dáva zmysel tiež. Auto spomaľuje plynulo a spotreba padá na nulu.
Naopak, pri krízovom brzdení nemá brzdenie motorom čo hľadať. Tam ideš okamžite na brzdu naplno a necháš pracovať ABS a núdzový brzdový asistent. Motor nie je záchranný systém.
Špeciálnu kapitolu tvorí zima a mokro. Na ľade alebo ujazdenom snehu môže prudké podraďovanie spôsobiť zablokovanie hnanej nápravy a šmyk, pretože motor náhle zvýši brzdný odpor kolies bez akejkoľvek elektronickej regulácie, na ktorú by sa dalo spoľahnúť pri strate trakcie. Brzdový pedál má ABS. Motor nie. V takýchto podmienkach je lepšie brzdiť jemne, kombinovať techniky a nepodceňovať trakciu.
Častý argument odporcov znie, že pri brzdení motorom nesvietia brzdové svetlá. Je to pravda. Ak však spomaľuješ výrazne, stačí jemne ťuknúť do brzdového pedála len natoľko, aby sa svetlá rozsvietili. Auto stále brzdí motorom, ale vodič za tebou má jasný signál.
Keď brzdenie motorom zachraňuje brzdy aj život
Pri dlhých zjazdoch nejde len o komfort alebo šetrenie platničiek. Ide o jav nazývaný vädnutie bŕzd (brake fading). Keď sa brzdy prehrievajú trením, teplota stúpne natoľko, že brzdová kvapalina môže začať vrieť. Pedál sa zrazu správa inak, stvrdne alebo naopak zmäkne, a auto prestane brzdiť tak, ako čakáš.
Brzdenie motorom je v horských priesmykoch základná bezpečnostná technika. Nie preto, že šetrí diely, ale preto, že zabraňuje zlyhaniu brzdového systému v situácii, kde už nemáš kam uhnúť.
Hybridy a elektromobily: brzdenie, ktoré nabíja
Pri hybridoch a elektromobiloch má brzdenie motorom ešte väčší význam. V skutočnosti nejde o brzdenie v klasickom zmysle, ale o rekuperáciu. Elektromotor pri spomaľovaní funguje ako generátor a premieňa pohyb auta späť na elektrickú energiu, ktorú ukladá do batérie.
Pre vodiča to znamená dve veci. Menej používaš klasické brzdy a zároveň získavaš energiu späť. Mnohé elektromobily majú režim „B“ alebo pádla, ktorými si nastavíš silu tohto brzdenia. Čím silnejšia rekuperácia, tým menej sa dotýkaš brzdového pedála.
Kde brzdenie motorom funguje a kde už nie
| Situácia | Postup | Čo tým získaš alebo riskuješ |
|---|---|---|
| Dlhé klesanie v horách | Brzdiť motorom priebežne | Zabrániš prehrievaniu a vädnutiu bŕzd |
| Dojazd k semaforu alebo kolóna | Áno, plynulo | Nulová spotreba paliva, menšie opotrebenie bŕzd |
| Sneh, ľad, mokrá vozovka | Opatrne, bez prudkého podraďovania | Motor nemá ABS, hrozí strata trakcie |
| Krízové brzdenie | Nie, okamžite na brzdu | Elektronika bŕzd reaguje rýchlejšie než motor |
| Veľmi nízke otáčky motora | Radšej nie | Vibrácie zbytočne zaťažujú spojku a dvojhmotu |
Hranica, kde už motor nespomaľuje zdravo
Jediným miestom, kde môže nesprávne brzdenie motorom technike uškodiť, je dvojhmotový zotrvačník. Ak brzdíš motorom pri príliš nízkych otáčkach, typicky pod hranicou okolo 1500 otáčok, vznikajú vibrácie, ktoré dvojhmotu dlhodobo trápia.
Brzdenie motorom je najzdravšie v strednom a vyššom pásme otáčok, kde motor beží hladko a bez rázov. Ak cítiš dunenie alebo chvenie, si príliš nízko. To už nie je plynulé spomaľovanie, ale trápenie mechaniky.
