Ak jazdíš len krátke trasy, výfuk tvojho auta starne rýchlejšie než pri dlhých jazdách. Nejde o dojem ani servisnú legendu. Je to kombinácia fyziky, chémie a jedného prehliadaného faktu: voda vo výfuku je normálna len dovtedy, kým sa z neho stihne dostať von.
Mechanik z dielne runacaroficial upozorňuje na paradox, ktorý sa v servisoch rieši pravidelne. Výfuk sa neničí jazdou ako takou. Ničí ho jej absencia. Krátke trasy a studená prevádzka mu škodia viac než vyšší nájazd.
Voda vo výfuku nie je porucha. Problém je, keď tam zostane
Po spálení paliva vznikajú spaliny plné vodnej pary. Keď je motor studený, para sa zráža na stenách výfuku a mení sa na kvapalnú vodu. Preto pri studenom štarte kvapká z koncovky. To je v poriadku.
Kritický moment prichádza vtedy, keď motor vypneš skôr, než sa výfuk poriadne zahreje. Voda ostane vo vnútri. A nezostane sama. Držia sa v nej kyslé zložky spalín, ktoré začnú kov zvnútra rozkladať. Ide o pomalú, tichú koróziu, ktorú zvonku dlho nevidíš.

Krátke jazdy a prečo výfuk nikdy „nevyschne“
Ak ideš aspoň 30 až 40 minút v kuse, celý výfukový systém sa zahreje natoľko, že sa nahromadená vlhkosť vyparí. Výfuk sa v praxi sám vysuší. Presne tento moment pri krátkych jazdách nenastáva.
Auto, ktoré denne absolvuje pár kilometrov po meste, funguje v režime neustáleho kondenzovania. Motor sa zohreje len čiastočne. Voda vznikne, ale neodíde. A tak sa hromadí deň po dni.

Ak chceš proces odparovania urýchliť, nestačí len „ísť sa povoziť“. Pomáha aj spôsob jazdy. Pri víkendovej jazde nemá zmysel dusiť motor v nízkych otáčkach. O niečo vyššie otáčky znamenajú teplejšie spaliny, ktoré rýchlejšie prehrejú najchladnejšie časti výfuku. Rovnako pomáha jazda do kopca. Zaťažený motor produkuje viac tepla než jazda na spotrebu po rovine.
| Typ jazdy | Čo sa deje vo výfuku | Čo má zmysel robiť |
|---|---|---|
| Mesto (do 5 km) | Vo výfuku sa hromadí voda a kyslý kondenzát. Nestihne sa zohriať ani vyschnúť. | Aspoň raz za týždeň dopraj autu súvislú jazdu 20–30 km mimo mesta. |
| Kombinovaná jazda | Vlhkosť vzniká, ale nie vždy sa úplne odparí. Záleží od štýlu jazdy. | Občas motor viac zaťaž, napríklad dynamickejším zrýchlením alebo jazdou do kopca. |
| Diaľnica a dlhé trasy | Výfuk sa dostane na prevádzkovú teplotu a zostáva suchý. | Stačí bežná vizuálna kontrola spojov, tlmičov a gumených závesov. |
Zadný tlmič je slabé miesto výfuku. A má to jednoduchý dôvod
Časti výfuku bližšie k motoru sa zohrievajú rýchlo. Zadný tlmič je na opačnom konci systému. Zahrieva sa najpomalšie a pri krátkych jazdách často vôbec nedosiahne teplotu, pri ktorej by sa voda vyparila. Preto tam kondenzát stojí najdlhšie. A preto zadný diel zvyčajne prehrdzavie ako prvý.
Existuje aj menej známy, mierne kontroverzný trik. Niektorí mechanici, a v minulosti aj niektorí výrobcovia, robili do najnižšieho bodu zadného tlmiča malú dierku, zvyčajne 2 až 3 milimetre. Cieľ je, aby kondenzát priebežne vytekal a nestál vo vnútri.
Tu však treba brzdiť nadšenie. Neodborný zásah môže zmeniť zvuk auta, ovplyvniť emisie alebo spôsobiť problém na STK, ak je otvor priveľký alebo zle umiestnený. Ak o tom uvažuješ, patrí to do rúk skúseného mechanika, nie vŕtačky na dvore.
Keď výfuk začína odchádzať a prečo to často nie je jediný problém
Pri výmene dielov zohráva rolu aj materiál. Lacná druhovýroba z tenkého hliníkového plechu podľahne kyslému kondenzátu rýchlejšie. Ak vieš, že jazdíš hlavne krátke trasy, môže dávať zmysel priplatiť si za nerezový tlmič. Ten korózii odoláva výrazne dlhšie.
Problém je, že výfuk často odchádza zvnútra bez jasných vizuálnych signálov. Prvé náznaky bývajú zmena zvuku, hlbší alebo dunivejší tón, prípadne chrastenie, keď sa v tlmiči uvoľnia zhnité vnútorné prepážky. Varovaním môže byť aj vlhký fľak pod stredom auta po zaparkovaní, nie pod koncovkou.
A nakoniec to najdôležitejšie, čo sa málokedy hovorí. Krátke trasy neničia len plech výfuku. Rovnaký problém majú DPF a GPF filtre. Ak sa výfuk a filtre dostatočne nezahrejú, regenerácia neprebehne. A kým zadný tlmič stojí stovky eur, zanesený filter môže znamenať opravu za tisíce.

Výfuk sa väčšinou nepokazí zo dňa na deň. Odchádza potichu, zvnútra, pri autách, ktoré jazdia málo a krátko. A keď sa to prejaví navonok, býva už neskoro. Rozdiel nerobia kilometre, ale to, či sa výfuk vôbec dostane do teploty, pri ktorej vyschne.