Väčšina vodičov motor po zastavení auta, keď dorazí do cieľa, jednoducho vypne. Zastavíš, zatiahneš ručnú a ideš preč. Je to automatický zvyk väčšiny šoférov. Problém ale je, že motor v tej chvíli ešte „nekončí“. Po vypnutí sa v ňom dejú veci, ktoré počas jazdy nevidíš a nemáš nad nimi žiadnu kontrolu. Olej sa prestane točiť, voda sa nehýbe a teplo, ktoré sa počas jazdy ukladalo do kovu, si začne hľadať cestu von samo.

Prečo motor po vypnutí ešte viac trpí, než počas jazdy

Počas jazdy má motor relatívne stabilné podmienky. Prúdi okolo neho vzduch, chladiaca kvapalina obieha a olej neustále odvádza teplo z miest, kde vzniká najväčšie zaťaženie. V momente, keď motor vypneš, obeh oleja aj chladiacej kvapaliny sa zastaví, ale teplo z motora nezmizne. To tam stále je.

Nastupuje jav, ktorý sa v praxi podceňuje a to  teplotný dobeh. To znamená, že niektoré časti sa po vypnutí ešte chvíľu zohrievajú. Nie preto, že by motor ďalej „pracoval“, ale preto, že teplo uložené v masívnych kovových častiach sa začne presúvať do okolia.

Dobrý prirovnanie je elektrický sporák. Keď vypneš platničku, hrniec sa neprestane variť okamžite. Špirála je stále rozpálená a ešte chvíľu odovzdáva teplo. V motore sa deje niečo podobné. Liatinový alebo hliníkový blok, hlava valcov a oceľové turbo sú rozžeravené na stovky stupňov. Keď sa vypne vodná pumpa a olejové čerpadlo, aktívne chladenie zmizne, ale teplo sa ešte len začne „rozlievať“.

Najviac to zasiahne miesta s vysokou tepelnou záťažou, okolie výfukového potrubia, hlavu valcov a pri preplňovaných motoroch hlavne ložiská turba. Olej, ktorý tam zostane stáť bez pohybu, je vystavený teplu bez možnosti úniku.

Čo sa deje s olejom počas teplotného dobehu

Motorový olej nerobí len mazanie. Málokto to vie, ale zároveň slúži aj ako chladiace médium. Keď sa netočí, prestáva odvádzať teplo a sám ho absorbuje. Problémom je, že ak olej dlhodobo stojí v horúcich miestach, začína sa rozkladať. Tento proces sa volá karbonizácia oleja.

V praxi to znamená, že olej stráca mazacie vlastnosti a zanecháva tvrdé zvyšky. Tie sa postupne usádzajú v úzkych kanálikoch, najmä v turbe. Problém je, že to necítiš hneď. Auto ide normálne, nemá chybu a olej sa mení v intervale. Lenže mazanie sa zhoršuje pomaly, potichu a bez varovania.

Ako hovorí mechanik z CarCenter Praha a Brno:

„V dielni často vidíme autá, ktoré majú po 100 000 km zapečené olejové kanáliky turba len preto, že majitelia ignorovali tých pár desiatok sekúnd po jazde.“

Kedy má dochladzovanie zmysel a kedy je zbytočné

Samozrejme, nejde o presné čísla na sekundu. Ide o to, ako bol motor zaťažený tesne predtým.

Ako motor dochladiť bez toho, aby si riešil čas

Najjednoduchší trik je pravidlo posledného kilometra. Ak vieš, že budeš zastavovať, posledný kilometer spomaľ, vyhni sa prudkej akcelerácii a jazdi pokojne, „na pol plynu“. Motor sa začne dochladzovať už počas jazdy a po zastavení často stačí 20 až 30 sekúnd, kým sa ustáli tlak oleja.

Veľkým problémom moderných áut je Start-Stop systém. Po svižnej jazde alebo zjazde z diaľnice môže motor zhasnúť hneď na prvom semafore. Elektronika nevidí teplotu turba ani stav oleja. Vidí len splnené podmienky na vypnutie. Preto má zmysel po ostrejšej jazde Start-Stop manuálne vypnúť ešte pred zastavením.

Čo riskuješ, keď dochladzovanie ignoruješ

Nejde o strašenie, ale o dôsledky, ktoré mechanici vidia v praxi:

Platí to aj pre atmosféru a čo s tým robí leto či zima

Najcitlivejšie sú turbomotory, ale ani atmosférické motory nie sú výnimkou. Aj bez turba má hlava valcov vysoké teploty a krátky beh motora po zastavení pomáha ustáliť rozdiely. Pri atmosfére často stačí 20 sekúnd, princíp je však rovnaký.

Rozdiel robí aj ročné obdobie. V lete je problém výraznejší, pretože okolitý vzduch motor nechladí tak efektívne. V zime sa teplo odvádza rýchlejšie, no teplotný dobeh nezmizne, len má miernejší priebeh.