Mnohí vodiči robia pri tlaku v pneumatikách stále tú istú chybu, upozorňuje automechanik Rick Smith z dielne MercyJ. Pozerajú sa na číslo na bočnici pneumatiky, po jazde dorovnávajú tlak podľa kompresora na pumpe a berú vyššie číslo ako lepšie. Lenže presne tu sa to začne kríviť.
Pneumatika nie je balón, ktorý stačí nafúkať „nejako“. Je to nosný a pružný diel, ktorý drží správny tvar len pri presne určenom tlaku vzduchu. Keď tlak nesedí, nejde len o pohodlie. Mení sa, ako sa pneumatika ohýba, akou plochou sa opiera o asfalt, ako rýchlo sa zohrieva a aj to, ako rýchlo zoderieš dezén.
Správny tlak v pneumatikách hľadaj na aute, nie na bočnici gumy
Číslo na bočnici nie je odporúčaný tlak pre tvoje auto. Je to údaj o limite danej pneumatiky alebo o tlaku, pri ktorom vie niesť určitú záťaž. Správna hodnota pre bežnú jazdu je na štítku auta, pretože tú určuje výrobca vozidla podľa hmotnosti auta, rozloženia záťaže, rozmeru pneumatík a naladenia podvozka.
Inými slovami, rovnaká pneumatika môže mať na dvoch rôznych autách iný predpísaný tlak. Jedno má ťažší motor vpredu, druhé inú zadnú nápravu, iné pružiny alebo inú celkovú hmotnosť. Tlak sa teda neurčuje podľa samotnej gumy, ale podľa toho, čo má pneumatika niesť a ako sa má pri jazde správať.
Na štítku navyše často nenájdeš len jednu hodnotu. Zvyčajne sú tam dve rôzne sady tlakov. Jedna pre bežnú prevádzku, napríklad vodič a jeden spolujazdec, druhá pre plne naložené auto. Ak ideš na dovolenku, vezieš štyroch ľudí, batožinu a kufor je plný, potrebuješ sa riadiť druhou hodnotou. Keď to ignoruješ, pneumatika nesie väčšiu hmotnosť pri nižšom tlaku, viac sa ohne, viac sa zohreje a auto začne pôsobiť ťažkopádne a neisto.
Studený tlak v pneumatikách znamená 3 hodiny státia alebo len krátku jazdu k pumpe
Najčastejšie sa pletie aj pojem studená pneumatika. Mnohí si pod tým predstavia ranný chlad alebo zimné počasie. Tak to ale nefunguje. Studená pneumatika je taká, ktorá stála aspoň 3 hodiny, alebo si na nej prešiel len 2 až 3 kilometre pokojnou jazdou. Po jazde je tlak vyšší úplne prirodzene, pretože pneumatika aj vzduch v nej sa počas valenia a ohýbania zahrejú.
Tu potom vzniká častá chyba na pumpe. Prídeš po jazde, kompresor ukáže vyšší tlak a ty ho chceš hneď znížiť na číslo zo štítku. Lenže práve tým si pneumatiku po vychladnutí podhustíš. Vyšší tlak po jazde je normálny, nie dôvod upravovať ho hneď na hodnotu pre studenú pneumatiku. Ak už hustíš teplé pneumatiky, ber to len ako dočasné riešenie a tlak si neskôr skontroluj znova za studena.
Bežné hodnoty na osobných autách sa často pohybujú približne medzi 2,2 až 2,6 baru, ale rozhodujúce je vždy to, čo máš na svojom štítku. Nie odhad, nie pocit, nie rada od suseda.
Nezabúdaj ani na počasie. S poklesom vonkajšej teploty o každých 10 °C klesne tlak v pneumatike približne o 0,1 baru. Preto má zmysel kontrolovať kolesá hlavne vtedy, keď prídu prvé mrazy. Auto môže jazdiť rovnako ako predtým, no tlak už bude nižší, než si myslíš.
Keď je tlak nízky alebo vysoký, pneumatika sa zoderie úplne inak
Keď je tlak nízky, pneumatika sa viac prehýba. Bočnica viac pracuje, kostra sa viac zahrieva a väčšia časť záťaže ide cez ramená dezénu. Výsledok je mäkší, trochu plávajúci pocit z auta, vyšší valivý odpor a rýchlejšie opotrebenie po krajoch. Nejde len o komfort. Nadmerné ohýbanie vytvára teplo a práve teplo urýchľuje únavu materiálu.
Keď je tlak naopak príliš vysoký, pneumatika je tvrdšia a viac sa opiera stredom dezénu. Auto môže reagovať ostrejšie, ale na rozbitom asfalte začne poskakovať a drží menšiu kontaktnú plochu tam, kde ju potrebuješ. To znamená slabší grip na nerovnostiach a rýchlejšie opotrebenie stredu behúňa.
| Príznak / vplyv | Podhustená pneumatika | Prehustená pneumatika |
|---|---|---|
| Opotrebenie | Kraje dezénu, teda ramená | Stred dezénu |
| Spotreba | Výraznejšie rastie, odpor je vyšší | Môže mierne klesnúť, ale za cenu horšieho kontaktu |
| Komfort a správanie | Mäkké, neisté, plávajúce reakcie | Tvrdé, uskákané, nervózne na dierach |
| Hlavné riziko | Prehrievanie, únava kostry, vyššie riziko poškodenia | Slabší grip na nerovnostiach a dlhodobo zlý vzor opotrebenia |
Tu je dobré dodať ešte jednu vec. Nesprávny tlak sa často neukáže hneď. Auto môže ísť zdanlivo normálne, nič nesvieti a pneumatika nevyzerá mäkká na prvý pohľad. Problém sa ukáže až neskôr na vzore opotrebenia, na dlhšej brzdnej dráhe alebo pri vyššej rýchlosti, keď sa pneumatika začne viac zohrievať, než by mala.
Kontrolka tlaku je len varovanie, nie presné meranie
Ďalší omyl je spoliehanie sa na kontrolku TPMS. Táto kontrolka neznamená, že tlak je ideálny. Zvyčajne sa ozve až vtedy, keď už tlak citeľne klesol. Pneumatika pritom môže byť mimo správnej hodnoty ešte skôr, než sa na palubovke objaví výstraha. To už stačí na to, aby sa dezén opotrebúval nesprávne alebo aby auto reagovalo horšie pri brzdení.
Zmätočné bývajú aj jednotky na kompresoroch. Na aute máš bary, na niektorých pumpách len PSI. Platí jednoduché pravidlo: 1 bar je približne 14,5 PSI. Ak máš na štítku napríklad 2,3 baru, na kompresore hľadáš približne 33 PSI. Pri 2,5 baru je to asi 36 PSI. Nie je to detail. Ak sa pomýliš o pár desatín baru, pneumatika to na ceste ukáže.
Preto sa oplatí tlak kontrolovať ručne aspoň raz za mesiac, pred dlhou cestou a vždy, keď vieš, že auto bude výrazne viac naložené než bežne. Správny tlak rozhoduje o tom, ako pneumatika nesie hmotnosť auta, ako brzdí a ako dlho vydrží.
Nezabudni ani na rezervu alebo dojazdové koleso. Práve to býva roky bez kontroly a vodič zistí problém až pri defekte. Drž ho nafúkané na vyššej hodnote, napríklad okolo 3,0 baru alebo podľa údajov pre dojazdové koleso. Keď bude treba, na krajnici vieš tlak trochu znížiť. Ak bude rezerva prázdna, bez kompresora s tým už nič neurobíš.
