Palivo v nádrži nie je počas roka rovnaké, hoci na stojane vyzerá identicky. Rozdiely medzi letným a zimným benzínom či naftou nie sú marketingový detail. V praxi rozhodujú o tom, či auto ráno naštartuje, ako sa správa motor a či sa z banálneho mrazu nestane drahý problém.
Vodiči to často riešia až spätne, keď niečo prestane fungovať. Realita je však jednoduchšia: palivá sa menia preto, lebo fyzika nepustí. A niektoré palivá sú na zimu výrazne citlivejšie než iné.
Letná a zimná nafta: Kedy palivo prestane fungovať
Nafta je sezónne najproblematickejšie palivo. Obsahuje parafíny, ktoré pri poklese teploty kryštalizujú. Nejde o zamrznutie ako pri vode, kedy sa vytvorí veľký ľadový blok, ale o postupné hustnutie, ktoré vedie k upchatiu palivového filtra.
Letná nafta je navrhnutá pre teploty nad nulou. V miernom mraze už môže strácať filtrovateľnosť, teda schopnosť prejsť palivovým systémom. Pri nočnom poklese teploty okolo nuly dokáže spôsobiť presne ten scenár, ktorý vodiči poznajú, auto večer zaparkované bez problémov, ráno neštartuje.
Zimná nafta obsahuje antigélové prísady a má posunutý limit filtrovateľnosti približne na –20 °C. V horských oblastiach sa používa arktická alebo prémiová nafta, ktorá zvláda aj –30 °C a nižšie. Rozdiel medzi nimi nie je teoretický. Je to rozdiel medzi funkčným autom a nepojazdným kusom techniky.
Dôležité je, že nafta sa správa podľa prostredia, v ktorom stojí, nie podľa toho, kde bola natankovaná. Auto, ktoré nocuje v mraze, potrebuje palivo prispôsobené tomuto mrazu. Inak je problém len otázkou času.
Letný a zimný benzín: existuje vôbec nejaký rozdiel?
Benzín sa v zime nespomína tak často, a nie náhodou. Netuhne, netvorí kryštály a v európskych podmienkach nezablokuje palivový systém. To však neznamená, že sa počas roka nemení. Hoci pri teplotách okolo –45 °C stráca schopnosť v motore horieť.
Rozdiel medzi letným a zimným benzínom nesúvisí s mrazom, ale s odparnosťou. Ide o to, ako rýchlo sa benzín vyparuje pri rôznych teplotách. V zime má benzín vyššiu prchavosť, aby sa ľahšie odparil a vytvoril zmes potrebnú na studený štart. V lete je naopak menej prchavý, aby sa v horúčavách neodparoval v palivovej sústave.
Pre vodiča to znamená, že benzínové auto v zime nezlyhá kvôli palivu tak, ako diesel. Ak nenaštartuje, problém treba hľadať inde, v batérii, zapaľovaní alebo elektronike. Palivo je len zriedkavo vinníkom.
Najčastejšie chyby pri zimnej a letnej nafte
Problém nastáva v momente, keď sa sezóny prekrývajú. Na jeseň sa ešte predáva prechodná nafta, teploty kolíšu a vodič nemá dôvod riešiť zloženie paliva. Stačí však jedna mrazivá noc v nevhodnom prostredí a situácia sa otočí.
Podobne zradná je aj dôvera v aditíva. Tie majú zmysel ako prevencia, nie ako záchrana. Do už stuhnutej nafty nepomôžu. A pri benzíne nemajú takmer žiadny praktický význam z hľadiska zimnej prevádzky.
Staré rady typu „prilej benzín do nafty“ patria do minulosti. Moderné dieselové motory sú na mazacie vlastnosti paliva extrémne citlivé. Benzín ich ničí. Opravy sa nerátajú v desiatkach, ale v tisícoch eur.
Kedy palivo rozhodne viac než technický stav auta
Rozdiely medzi letným a zimným palivom nie sú niečo, čo by mal vodič denne analyzovať. Sú však faktorom, s ktorým treba počítať, ak auto mení prostredie alebo nocuje v extrémnych podmienkach.
Pri benzíne ide skôr o komfort štartovania. Pri nafte ide o funkčnosť auta ako takého. A to je zásadný rozdiel. Zimná nafta nie je prémiový doplnok, ale základná podmienka toho, aby diesel v zime fungoval tak, ako má.
