Moderné autá dnes ponúkajú viac technológií než kedykoľvek predtým, no nie všetky vznikli v prospech vodiča. Čoraz častejšie ide o riešenia, ktoré dobre fungujú v tabuľkách a marketingových prezentáciách, no v reálnej prevádzke prinášajú nové riziká, vyššie náklady a zbytočné komplikácie. Presne na tento rozpor upozorňuje aj automobilový expert na autá Andy Enright z kanála Andy’s Auto, ktorý sa dlhodobo pozerá na autá z pohľadu dielne, nie showroomu.
Nejde o nostalgické odmietanie nových technológií. Ide o skúsenosť z reality mimo showroomu, keď auto starne, záruka skončí a softvér už nie je bezchybný. Práve vtedy sa láme hranica medzi technológiou, ktorá vodičovi slúži, a takou, ktorá mu začne komplikovať život.
Start-stop systém: papier znesie viac než realita
Start-stop systém nevznikol preto, že by ho vodiči žiadali. Objavil sa v momente, keď výrobcovia začali narážať na emisné limity a potrebovali zlepšiť čísla v testoch. Na papieri to funguje.
V bežnej mestskej premávke už výrazný rozdiel cíti len málokto. To, čo si však všimneš rýchlo, je správanie auta. Častejšie štarty, vyššia záťaž pre štartér a batériu a systém dobíjania, ktorý batériu udržiava skôr v stave „ak tak“, než aby ju reálne dobíjal.
Enright hovorí, že práve autá so start-stop systémom končia v servise s vybitými alebo predčasne zničenými AGM a EFB batériami. Problém sa ešte zvýrazňuje tým, že v čoraz väčšom počte modelov už vodič nemá možnosť systém trvalo vypnúť. Musí ho deaktivovať po každom štarte alebo sa s ním jednoducho zmieriť. Rozhodnutie, ktoré vzniklo kvôli normám, sa tak v praxi prenáša na majiteľa auta.
Dotykové ovládanie a realita za volantom
Presun základných funkcií vozidla do dotykových displejov sa často prezentuje ako dizajnový posun. Z pohľadu používania ide však o zvýšenie kognitívnej záťaže vodiča. Ovládanie klimatizácie, svetiel či asistenčných systémov cez menu vyžaduje zrakovú pozornosť a viac krokov než fyzické ovládače, kde stlačilo jedným dotykom zapnúť alebo vypnúť funkciu.
Podľa Enrighta ide o riešenie, ktoré ignoruje realitu jazdy. Displeje môžu zamŕzať, reštartovať sa alebo reagovať oneskorene. V takom prípade vodič stráca prístup k funkciám, ktoré by mali zostať dostupné bez ohľadu na stav softvéru. Úspora výrobných nákladov tak ide na úkor ergonómie a bezpečnosti.
Keď medzi vodičom a autom stojí elektronika
Elektronické voliče prevodov a parkovacie brzdy dnes vyzerajú moderne, no v praxi často neprinášajú nič, čo by mechanické riešenia nerobili spoľahlivejšie. Týka sa to najmä áut s automatickou prevodovkou, kde tlačidlo alebo otočný ovládač len pošle signál riadiacej jednotke. Medzi vodičom a samotnou prevodovkou už nie je žiadne fyzické prepojenie.
Pri klasickej manuálnej prevodovke je situácia iná. Radiaca páka je mechanicky spojená s prevodovkou a ak potrebuješ auto odtlačiť alebo odtiahnuť, stačí zaradiť neutrál. Funguje to aj bez batérie, bez softvéru a bez diagnostiky. Práve tento jednoduchý princíp dnes pri elektronických voličoch chýba.
A kým elektronika funguje, rozdiel si neuvedomíš. Problém príde v momente, keď zlyhá. Stačí vybitá batéria v mraze alebo chyba v systéme a z banálnej situácie je komplikácia. Auto s automatom nejde prepnúť do neutrálu, parkovacia brzda sa neuvoľní a bez zásahu servisu sa nepohneš. Nie preto, že by bola prevodovka pokazená, ale preto, že nedostala povel.
Nejde o to, že by moderné autá boli zlé alebo že by sa mali všetky technológie automaticky odmietať. Problém je inde. V tom, že sa z auta postupne vytráca jednoduchosť a s ňou aj istota, že základné veci budú fungovať bez ohľadu na stav softvéru alebo batérie.
