Ak auto v reálnej premávke dlhodobo žerie viac, než by malo, takmer nikdy nejde o jednu chybu. Ide o súčet drobných zlozvykov a prehliadaných detailov, ktoré sa navzájom násobia. Moderné autá pritom nie sú neefektívne stroje. Problém je skôr v tom, že väčšina vodičov netuší, kde im spotreba uniká potichu a bez varovania.
To, čo Andy Enright opisuje, nie je teória od stola. V praxi však spotrebu neurčuje len motor a spôsob akcelerácie. Veľkú rolu hrajú aj odpory, jazdné režimy a elektrické spotrebiče, ktoré väčšina vodičov berie ako samozrejmosť.
Neviditeľný odpor, ktorý zvyšuje spotrebu viac, než si myslíš
Technika motora tvorí len polovicu spotreby. Druhá polovica je odpor, ktorý musí auto prekonať, aby sa vôbec pohlo. A ten sa často vytvára úplne zbytočne.
Najčastejším problémom sú pneumatiky. Podhustené gumy zvyšujú valivý odpor a motor musí vyvinúť viac energie na udržanie rovnakej rýchlosti. Rozdiel 0,5 baru nie je detail. V praxi to znamená nárast spotreby približne o 3 až 5 %. Kontrola tlaku raz za niekoľko mesiacov nestačí. Raz mesačne je rozumné minimum.
Druhým tichým žrútom paliva je aerodynamika. Strešné priečniky po lyžovačke, box, ktorý „tam ešte necháme“, alebo zbytočný náklad v kufri. Pri rýchlostiach nad 90 km/h rastie odpor vzduchu exponenciálne. Auto síce ide, ale motor pracuje v horších podmienkach, než by musel.
Plachtenie verzus brzdenie motorom: nie je to to isté
Jazda bez plynu sa často zjednodušuje na brzdenie motorom. To však nie je celý obraz. Moderné autá, najmä s automatickou prevodovkou, pracujú aj s tzv. coastingom, teda plachtením.
Brzdenie motorom má zmysel vtedy, keď vieš, že musíš spomaliť. Pred križovatkou, pred obcou, pred zákrutou. V takom prípade riadiaca jednotka často úplne vypne vstrekovanie paliva a spotreba padá na nulu.
Plachtenie má zmysel inde. Na miernom klesaní alebo na dlhom úseku, kde nechceš brzdiť, ale len udržať pohyb. Auto si zachová kinetickú energiu a dôjde ďalej. Brzdenie motorom by ju zbytočne premieňalo na teplo. Práve tu robí veľa vodičov chybu, že automaticky nechá auto brzdiť, hoci by mohlo „ísť zadarmo“.
Klimatizácia, vyhrievanie a ilúzia bezplatnej energie
Elektrina v aute nevzniká sama od seba. Vyrába ju alternátor, ktorý je poháňaný motorom. Každý zapnutý spotrebič znamená dodatočnú záťaž.
Pri nízkych rýchlostiach v meste je často úspornejšie stiahnuť okná než zapínať klimatizáciu. Na diaľnici sa situácia obracia. Otvorené okná dramaticky zvyšujú aerodynamický odpor a spotreba rastie rýchlejšie, než keby si mal zapnutú klímu.
Vyhrievanie sedadiel, volantu a zadného okna naraz nie je zanedbateľná drobnosť. Alternátor musí dodať výkon a motor ho zaplatí palivom. Neznamená to, že tieto funkcie nemáš používať. Znamená to, že ich nemáš zapínať bez rozmyslu.
Otáčky: radiť skôr, než si myslíš
Veľa vodičov má pocit, že motor musí „točiť“, aby bol efektívny. Platilo to kedysi. Moderné preplňované motory fungujú inak.
Maximálny krútiaci moment majú často už medzi 1 500 až 1 800 otáčkami. To znamená, že auto má dostatok sily aj v nízkych otáčkach. Jazda v tomto pásme je pre spotrebu ideálna, pokiaľ motor nepodtáčaš.
Zlaté pravidlo znie jednoducho. Radiť mierne skôr, než máš pocit, že treba. Ak motor zvláda záťaž bez vibrácií a bez oneskorených reakcií, si v správnom pásme. Vysoké otáčky zvyšujú spotrebu vždy. Bez výnimky.
@andysautoadvice 5 tips to help your car get the best fuel economy. #drivingtips #cartips #carexpert #drivinglessons #cardriving ♬ original sound – Andy’s Auto Advice
Úspora paliva dnes nevzniká jedným trikom. Vzniká pochopením odporov, rozhodovaním medzi režimami jazdy a vedomou prácou s technikou auta. Nejde o extrémne šetrenie. Ide o to, aby motor nemusel pracovať proti zbytočným prekážkam, ktoré si mu vytváraš sám.
