Veľa ľudí si myslí, že keď si motor niekde prisáva vzduch, nie je to zásadný problém. Veď ide len o vzduch, nie o olej ani palivo.
Lenže v modernom motore nejde o to, koľko vzduchu sa tam dostane. Ide o to, koľko vzduchu riadiaca jednotka namerala. Ak sa časť vzduchu dostane do sania mimo merania, motor dostane viac kyslíka, než očakáva. Paliva je zrazu málo a zmes sa ochudobní.
Riadiaca jednotka to začne dorovnávať korekciami. Pridáva palivo, upravuje adaptačné hodnoty a snaží sa udržať chod stabilný. Motor síce beží, ale už nie v stave, na ktorý bol kalibrovaný, vysvetľuje automechanik z dielne trqautoparts.
Čo je podtlaková netesnosť a čo sa v motore reálne deje
Motor si najprv zmeria, koľko vzduchu doň ide, buď priamo cez váhu vzduchu (MAF), alebo nepriamo podľa tlaku v saní cez MAP senzor. Na základe toho vstrekne presné množstvo paliva. Pomer je kalibrovaný na konkrétny režim zaťaženia a otáčok.
Ak je niekde za týmto meracím bodom prasknutá hadica, netesné tesnenie alebo poškodený PCV ventil, do motora sa dostane dodatočný vzduch. Riadiaca jednotka ho „nevidí“. Spaľovanie je chudobnejšie, teplota v spaľovacom priestore rastie a systém sa snaží situáciu kompenzovať pozitívnymi korekciami paliva.
Auto sa snaží chybu zakryť tým, že pridáva benzín. Funguje to, ale len dovtedy, kým sa nedostane na hranicu kompenzačného rozsahu.
Pri podtlakovej netesnosti je na voľnobehu efekt výraznejší. Podtlak v saní je vysoký a každá netesnosť má väčší vplyv. Pri plnom plyne sa rozdiel môže čiastočne stratiť, preto si vodič myslí, že „auto ide normálne“.
Ako podtlakovú netesnosť spoznáš za volantom
Nie vždy sa rozsvieti kontrolka hneď. Najprv sa objavia jemné príznaky.
| Príznak | Čo vodič vidí alebo cíti | Čo sa deje v motore |
|---|---|---|
| Kolísanie otáčok na voľnobehu | Otáčkomer sa hýbe, motor sa jemne trasie, najmä na semafore. | Zmes je chudobná, riadiaca jednotka ju neustále dorovnáva pridaním paliva. Otáčky kolíšu, pretože systém hľadá stabilný bod. |
| Sykot alebo pískanie spod kapoty | Pri bežiacom motore počuť jemné syčanie, najmä po otvorení kapoty. | Vzduch je nasávaný cez prasklinu alebo netesný spoj. Podtlak ho doslova „ťahá“ cez miesto úniku. |
| Váhanie pri akcelerácii | Po zošliapnutí plynu auto sekundu reaguje pomaly alebo trhne. | Motor nedostane správny pomer paliva a vzduchu. Jednotka nestíha okamžite dorovnať zmes. |
| Zvýšená spotreba | Palubný počítač ukazuje vyššiu spotrebu bez zjavnej príčiny. | Jednotka dlhodobo pridáva viac paliva, aby kompenzovala falošný vzduch. Dlhodobé adaptácie sa posúvajú do plusu. |
| Zápach benzínu z výfuku | Cítiť nespálené palivo, najmä po studenom štarte. | Spaľovanie nie je stabilné. Časť zmesi sa nespáli ideálne, čo zvyšuje záťaž katalyzátora. |
Ak máš lacnú OBD2 diagnostiku, sleduj hodnotu STFT. Ak sa na voľnobehu pohybuje okolo +15 % a viac, motor sa snaží vyrovnať podtlakovú netesnosť. To nie je normálne dlhodobé nastavenie.
Najčastejšie príčiny podtlakovej netesnosti pod kapotou
Podtlaková netesnosť zvyčajne nie je dramatická trhlina. Často ide o starnutie materiálu.
| Súčiastka | Čo sa na nej kazí | Prečo to spôsobí podtlakovú netesnosť |
|---|---|---|
| PCV ventil a jeho hadice | Stvrdnuté plastové vedenie, praskliny, netesné spoje. | PCV systém pracuje pod podtlakom. Ak hadica netesní, motor si cez ňu prisáva neodmeraný vzduch priamo do sania. |
| Sacia hadica za váhou vzduchu (MAF) | Praskliny v „harmonike“ gumovej hadice, najmä v ohyboch. | Vzduch sa dostane do motora až za meracím bodom MAF. Jednotka ho nezapočíta a zmes sa ochudobní. |
| Podtlaková hadica k brzdovému posilňovaču | Popraskané konce, netesný spätný ventil, uvoľnené spoje. | Brzdový posilňovač využíva podtlak zo sania. Ak vedenie netesní, vzniká trvalý únik vzduchu do systému. |
| Tesnenie škrtiacej klapky alebo sacieho potrubia | Starnutie gumy, deformácia plastového sania, uvoľnené skrutky. | Medzi hlavou valcov a saním vznikne netesnosť. Vzduch je nasávaný mimo riadenej cesty cez klapku. |
Problém je, že väčšina vodičov mení sviečky, cievky alebo čistí klapku, pretože príznaky sa podobajú vynechávaniu zapaľovania. Lenže príčina je inde.
Ako hľadať podtlakovú netesnosť a kedy prestať experimentovať
Klasická domáca metóda je použiť čistič karburátora a obstriekať podozrivé miesta. Strieka sa okolo spojov a hadíc a sleduje sa reakcia motora. Ak sa cez netesnosť nasaje aj horľavý čistič, dočasne obohatí zmes a motor na chvíľu zmení otáčky. To prezradí miesto úniku.
Problém je, že horľavý sprej na horúcom motore znamená riziko požiaru. Toto nie je metóda pre človeka bez skúseností.
Propán s hadičkou je kontrolovanejší spôsob. Ventil sa otvorí len jemne a hadičkou sa pomaly prechádza okolo spojov v sacom systéme. Ak je tam podtlaková netesnosť, motor si nasaje plyn, zmes sa krátkodobo obohatí a otáčky sa zmenia. Stále však pracuješ s horľavým plynom.
Najčistejšia metóda je dymostroj. Motor sa vypne a do sacieho systému sa napojí zdroj dymu. Systém sa mierne natlakuje a sleduje sa, kde začne dym unikať. Tam je podtlaková netesnosť. Je to bezpečnejšie a presnejšie než spreje.
